Básničky o Weste

[bin-lamim]

BRATIA

Štyria bratia-jedna duša,
išli za západným slnkom,
v novej zemi šťastie skúšať,
šli za divokým západom

Prvý kreslil budov plány,
staval nedobytnú pevnosť,
skúšal silu veží, brány,
tak dokázal svoju vernosť.

Druhý jeho opak presný,
préria je jeho domov,
samota, neznáme cesty,
s nimi strávil mnoho rokov.

Tretí bol rodený vojak,
odvážny a s presnou muškou,
protivníci sa ho boja,
vždy keď na nich mieri puškou.

Poslednému tiekla v žilách,
horúca krv sťaby láva,
banditom v očiach svieti strach,
keď im z koltov včielky dáva.

Na západ šli títo muži
smelo krotiť divočinu
po šťastí každý z nich túži,
po šťastí, no bez zločinu.

Spolu šli neznámym krajom,
než našli vysnené miesto,
čo smelo nazvali rajom,
a založili si mesto.

Ako traja mušketieri,
so statočným D'Artagnanom,
vo vojne alebo v mieri
žili a robili na ňom-
na svojom kúsku západu,
kde práce mali po bradu.

Pracovník pevnosť budoval,
a postavil taktiež mesto,
vždy, keď bránil pevnostný val
našiel si najlepšie miesto.

Svoju prácu poznal dobre
využíval silu veží
v boji podobá sa kobre,
pod ním halda mŕtvych leží.

Dobrodruh čo ponachádzal,
to doniesol stavbárovi,
aby z toho smelo staval,
tie najrôznejšie budovy.

V boji nikdy nezastená,
nepozná bolesť ani strach,
blízko vždy stojí šťastena
keď naňho puškou mieri vrah.

V modrej uniforme vojak,
na stráži stojí hoc aj deň.
Čestný, no krutý zabijak,
v rukách má kvet a pochodeň.

Mnoho bojmi zocelený,
za niekoľkých mužov vydá,
bojuje aj postrelený,
pevnosť si bez boja nedá.

Kolty nízko na opasku,
má duelant bez milosti,
nosí istej smrti masku,
zbaví vás všetkých bolestí.

Ako na prašnej ulici,
aj v boji je smrti posol,
vojaci či odpadlíci,
kúpili to kus nad nosom.

Nad pevnosťou rodí sa deň,
krutá noc ticho umiera,
každý si snil pokojný sen.
Pred nocou chráni ich viera.

No zrazu z blízkeho lesa
sa chlapov stovka vyrúti
proti hradbám rozbehnú sa
s cieľom obranu rozdrviť.

Muži kričia, trúbka zaznie,
po krvi im bažia pušky,
kruté bude to svitanie,
časť nedožije zajtrajšky.

Na druhej strane pevnosti,
vojakov budí kapitán,
spánok strieda nával zlosti,
obrancov pevných sťa titan.

Nabijú si pušky, delá,
na zbraň si bodák nasadia,
za valy skryjú si telá,
krížik na hrudi pohladia.

Už prichádza tlupa vrahov,
so slnkom v chrbte bežia vpred,
obranci cielenou paľbou,
pár ich pošlú na onen svet.

Útočnk je však divý zver,
nehľadiac na straty páli,
a nakoniec však jeho kvér,
prekoná obranné valy.

Dovnútra sa útok hrnie,
cez bránu, hradby, cez veže,
vziať vlajku je ich poslanie,
obranu nezničia, kdeže.

Na vlajke útočník padá,
obrana má presné strely.
Kto posledný padol? Hádaj!
Ten, čo útočníkom velil.

Tí naši štyria víťazi,
pokorne na hradbe stoja,
z úst im vzdych bôľa vyrazí,
vidiac svojich padlých z boja.

Staré krédo mušketierov,
že jeden za všetkých padne,
a každý jeden za neho,
na to spoliehajú s vierou,
keď je pomoc v nedohľadne
v strede boja brutálneho.

Vždy bijú sa ako levy,
čelia aj veľkej presile,
a kým ich nik nezastrelí,
bojovať budú zbesile.


© bin-lamim, 2012

 

[DeletedUser7159]

Iný pohľad na vec.

The-West nie je žiadna viera,
s radosťou ťa o peniaze zdiera,
aj malý náznak rozumu popiera,
zdá sa, že to nikoho nenasiera.

Každým jedným dňom život v ňom umiera,
"legendám" tu pravidelne končí kariéra,
INNOgames si do igelitiek peniaze nazbiera,
neskôr opustené svety solidne pozaviera.

S jeho kultúrou je to veľmi pestré,
nájde sa tu nejeden vplyvný gangster,
no repšekt má menší ako stýrko Fester,
vo fraškách je to skutočný veľmajster.

Mudrlantova životná priorita je western,
myslí si, že v dueloch je úplne am besten,
netrápi ho, že namiesto hlavy má šesťsten
z jeho inteligencie asi dnes večer zhebnem.

Ďalší nerozumie hre, zato hrá všetky svety,
jeho vražedná zbraň má názov zlaté nuggety,
nestačia mu unikátne svietiace predmety,
čaká, kedy sa do hry zavedú raketomety.

Pokaziť hru, tak tom je vážne perfektný,
na iných hráčoch si lieči svoje defekty,
neslávne famózne sú jeho nemravné úlety,
sem tam mu zaplatia na psychiatriu výlety.

Namyslených niktošov s pokorou pozdravujem,
na takých nulách sa každý večer odbavujem,
keď to začne skákať, rýchlo to deratizujem,
a takto ostatných k namyslenosti demotivujem.

Avšak na The-weste nájdeš aj pravého kamaráta,
ty mu začneš veriť, on tvoj majetok si zráta,
a kým zistíš, že ide o notorického tunelára,
ukradne ti aj zbytočnosť z tvojho inventára.

Každý opisuje virtuálnu hru, akoby to bola Útopia,
čudujem sa im, že sa vo svojej "pravde" neutopia
Podobnosť s konkrétnimi osobami je čiste náhodná,
musíš veriť, že táto informácia je dôveryhodná.


PS:
Uvedomujem si, že súťaž nemôžem vyhrať,
žiadny problém pokojne pokorne si to priznať,
príspevkov je dosť, máte si z čoho vybrať,
a ja sa idem pomaly na hibernáciu chystať.

 

[DeletedUser]

Posledný boj o pevnosť

Začalo sa ráno ako každý deň,
slnko vyšlo vysoko nad oblaky,
k pevnosti prišiel chladný tieň,
dnes najchladnejší za celé tie dlhé roky.

Generál vstal veľmi skoro,
skôr ako slnko putovalo na oblohu,
vonku bolo vtedy ešte veľmi šero,
šiel loviť zver - mal predsa túlavú povahu.

Keď sa vrátil - obed ho už na stole čakal,
no skôr ako začal jesť chuť ho zaraz prešla,
nebolo mu do smiechu - skôr by teraz plakal,
pretože správa o útoku k jeho rukám prišla.

Nič sa nedá robiť - aj po tak dlhej dobe,
musí zahnať strach, ktorý cítil v zdravom oku,
nerád by totiž videl svojich ľudí v hrobe,
po večernom útoku.

Preto zadal prísny režim - tvrdé cvičenie,
a než súmrak večer príde,
musí sám nájsť nejaké riešenie,
aby všetko zachránil - on z pevnosti predsa neodíde!

Slnko začalo zapadať - večer sa blížil,
každý generálov vojak už stál na mieste,
v tom zbadali súperov útok - z lesa sa k nim plížil,
generál zadal pokyn: ,,Chlapci, vlajku vyveste!"

Onedlho ozval sa už prvý výstrel do tmy,
s ním však prišli ďalšie a ďalšie,
vojaci začali padať na zem mŕtvy,
a generálovi sa zrazu začalo zdať všetko pomalšie.

Jeho súper nabral prevahu - neveril vlastným očiam,
musel zaveliť na ústup: ,,Dole z hradieb, z veží!"
V tom dolahol nepríjemný zvuk k jeho ušiam,
a uvidel ako jeho kapitán oddaný nehybne na zemi leží.

Čas bežal - chcel v obrane vyvoláť paniku,
generál začal kričať pokyny.. no zrazu prestal,
pretože uvidel začiatok jeho zániku,
jeho súper sa už na hradby a veže dostal!

Čo sa dialo potom - je nám všetkým jasné,
každú sekundu jeden život vyhasol,
generál čakal kedy aj ten jeho zhasne,
jeho súper presne to čo chcel dosiahol.

Ostal sám proti celému útoku čeliť,
tak sa hrdo postavil k vlajke a odložil zbrane svoje,
pomaly privrel oči - ,,Už nikdy nebudem veliť,
no čo je horšie - nikdy už neuvidím deti moje!"

V tom však ozval sa veliteľ útoku nečakane,
muž to síce tvrdý - ale za to čestný po otcovi,
zavelil svojim mužom odložiť zbrane,
boj už vyhrali tak načo brať život statočnému vodcovi?

Zvládne to však statočný generál?
Zvládne žiť s takým vedomím,
že umreli jeho ľudia - pretože boj prehral,
a dokáže ďalej žiť s nečistým svedomím?

Uhádli ste - samozrejme že on to nedokáže,
preto rýchlym pohybom svoju zbraň zo zeme zoberie,
a keď už útoku brať mu jeho pevnosť nezakáže,
tak si namieri k spánku a výstrelom sa do neba poberie.

Padlo jeho telo - sklenené oko mu z tváre vypadlo,
takto veru zomrel hrdina veľký,
a aj keď slnko už dávno zapadlo,
vidieť tieň jeho srdca ďaleko do diaľky.

 

[DeletedUser]

Včera vecer na The Weste
Bol som to ja v krásnom meste
Ráno som sa vrátil spät
Ale v meste samá smet !

Hovorím si v hlave
"Toto je len v Blave!"
Nesmierne vela smetí
Je ich vela ako detí.

Vianoce sa blýžia spät
Ale v meste stále smeť.
"Čo len urobíme?"
"Dajte sem tie ríle!"

Krical na mna hrobár
Pridal sa aj rybár
"Zakopem vám to pod zem !
Teda jedine ak môžem."

"Počkajte znečistíte nám tým prostredie!"
Kričím na hrobára, že to len zle privedie
Hrobár odpovedá "Nebude to žiadna beda!"
"Není to však žiadna veda!"

Povedal som "Ako myslíš!"
"Ty to tu len znicíš!"
Hrobár zacal zakopávat smeti
Asi preto nemá deti.

Báseň venovaná všetkým luďom !


"Daj človeku zbraň a môže vykradnúť banku."
"Daj človeku banku a môže vykradnúť svet!"

 

[DeletedUser9229]

vodič dostavníku sa usmieva, zatial čo sa potí v neznesitelnej horúčave..
nemá nádej-
len neznesitelné sucho, neznesitelné slnko a neznesitelný zápach vlastného tela.
je toľko ľudí bez nádeje.
remeslo nás nespasí, ani práca nás nespasí.
dobrá alebo špatná práca.
chytíme sa jej, a držime sa jej pokiaľ nezmizne.
zaznejú gongy, začnú tance, máme sviatky a oslavy.
kóma, ty stará smrť, zatiahneš ma do tmavej uličky neslávne známeho mesta, a potom ma necháš len tak na chodníku ležat a blednúť.

vodič dostavníku stále napreduje.
sedím vedľa tlstej ženy, ktorá si o mna opiera svoje tlsté stehno.
spotené, lepkavé...
uchom sedlárskeho majstra držiaceho remene postroja pomaly postupuje malá kvapka potu smerom nadol po obryse chrupavky.
neutrie si ju.
ľudia sa dívajú dopredu na cestu alebo si čitajú alebo len tak poskakujú na sedadlách v rytme kopírovania nerovného terénu starým dostavníkom.
malinká kvapka potu začína zrýchlovať, putuje poza ucho, po krku, a potom sa stratí.

El Torro, zvolá vodič dostavníku, toto je El Torro.
má pravdu, konečne, neni to užasné?
vystupujem v El Torro. potrebujem sa napiť, alebo niečoho najesť.
dostavník je mi ukradnutý.
je to zavrhnutá báseň.
už ju nepotrebujem.
budu ďalšie dostavníky.

rozhodujem sa medzi pitím a jedlom, a pitie si dám ako predjedlo.
vychádzam z tmy a vchádzam do tmy.
sadám si v salóne
a čakám...

 

[DeletedUser7444]

Večerný pohárik v salóne

Večerný pohárik v salóne

Bol skorý podvečer,
v salóne už len sám šerif Willy sedel,
barman mu však neskôr vraví:
Šerif Willy! Už ste toho dosť vypili.

Šerif tam však len ticho sedel ďalej
a sústredil sa len na slovo: "Nalej!"
Barman mu len nalieva, veselo sa usmieva:
"To zas budú doláriky,
bude mi závidieť aj ten kovboj Riky."

Šerif tam už zaspáva,
západ slnka nastáva.
V tom však niečo zahučalo,
dvere sa rozleteli a dnu vtrhol hrobár Gabo:
"Pozrime sa! Šerif Willy, ten toho už má dosť,
to mne však nevadí, hlavne že to robí pre radosť."

Klavír im tam vyhrával
oni pili do rána.
Humorom len sršali,
občas aj nejaké tie nadávky padali.

Poháre Whiskey sa po bare len šťastne šmýkali,
jeden druhého naháňali,
až kým na mieste nepozaspávali.
Bolo to dokonca až také rýchle,
že si ani všetky príhody neporozprávali.

 

[DeletedUser]

Básnička

Jeden pekný podvečer,
zazrel som pár ovečiek.
Pásol ovce som ja rád,
Henryho vraj bolel chrbát.

Keď som mú tu vlnu dal,
z úsmevom sa pozeral.
Mária už tancuje,
Henry sa len čuduje.

Johhny to je správny chlap,
vyrieši on každý zdrap.
Vražda to je úloha ľahká,
Johnymu to zase praská.

Keď som išiel do mesta,
bola to namáhavá cesta.
Cestoval som päť hodín,
Remeslo som nezvolil.

Keď som uzrel nový west,
bol by som sa pobil preň.
Nové veci grafika,
nepustím ja svojho poníka.

Keď som došiel do mesta,
zašívala my jazvy po duely sestra.
Henry zasa kričí namňa,
poď sem ty môj strážca.

Mám pre teba úlohu,
oprav prosím železnicu.
Železnica už stojí,
Henry batoh my strojí.

Vraj tu je už koniec cesty,
dostal som sa do top päťky.
Tak som otom rozprával,
Henrymu som zamával.

 

[DeletedUser9397]

Svet známy ako The West

Príbeh, ktorý sa začal na divokom západe,
kde píštolníci robia plány o prepade...
A zdatní vojaci chrániaci svoje mestá,
útlakom iných sa bijú o svoje miesta.

Bojujú o pevnosti do posledného dychu,
aby prelomili onú nepriateľovu pýchu.
Tam, kde rodina ich ženie vpred,
aby pokorili svet známy ako The west.

Kone cválajuce so záprahom, či quarter horse, či osol,
nikdy nebudeš na The Weste sám, žeby si na dno klesol.
Od Posvätnej skaly po Mesto duchov, krížom svetom príbehov,
stretávaš dobytkárov, zloduchov, obchodníkov a kovbojov.

Opustené miesta sú útočiskom pre zločincov,
peňažná odmena čaká na tých odvážlivcov.
Tí, ktorí sa po ich stopách vydajú neisto,
aby zobrali zákon do vlastných rúk naisto.

Svet ponúka veľa príležitostí pre prácu,
skúsenosti a pár dolárov ako plácu.
Po ťažkej práci si pár whiskey do baru dať
a vyrozprávať príbeh s názvom “Ako sa nevzdať”

U Henryho v bare sa začína toto dobrodrúžstvo hrdinu,
pre ktorého je zlatý kolt dôležitejší než mať svoju rodinu.
Toto sú dobrodruhovia, duelanti, vojaci a stavbári,
tí blúdia svetom The West a plnia si svoje inventáry.

Či cestuješ ako odvážny duelant za nepriateľom,
či ako pracovník za prácou a zlatým krugerrantom,
cestou pod ostrým slnkom na koni cválaš unavený,
až pokým Ťa neprepadnú zločinci ozbrojení.

Odopínaš kožené púzdro, tasíš voči nepriateľom oba kolty,
zamračená tvár, bez strachu sa im pozeráš do očí
čakáš kto spraví prvý krok a chrbtom k tebe sa otočí.
Ten, ktorý schytá guľku ako prvý, ucíti bodnutie kosy smrti.

Ako sa u nás vraví : odvážnym šťastie praje
dlho netrvalo a zločinci zvolali “A zle je”
V divokom západe je to zakaždým rôzne
stačí len prekonať strach, čo nie je nemožné.

 

[DeletedUser9056]

Jedna taká, ktorú určite všetci poznáte.

The West, to je naša viera,
The West, nikdy neumiera.
The West, vládne svetom,
ostatné hry, necháme malým deťom.

Hihi.

 

[DeletedUser8266]

Niečo od Marrca

Šiel som raz krajinou pustou,
za mojou milovanou kapustou.
Keď zrazu uvidel som mesto,
kde mali kapustové cesto.

I rozhodol som sa ubývať v ňom,
kedže aj krásne žienky bývali v ňom.
Postaviť dom som si chcel hneď vedľa salóna,
lenže tam už stála vojenská ubytovňa.

Tak som šiel na radnicu sa prihlásiť,
ale povedali mi, žeby som sa musel z obedov odhlásiť.
Na koniec ma hodili k vojakom do prvej línie,
kde dávali na obed iba cereálie.

Do pevnosti Fort Ridgely ma poslali,
tam tie najtuhšie boje sa odohrávali.
Ale ostal som tam bývať kvôli jednej žene,
ktorá sa o mňa starala keď som bol v karanténe.

Bola krásna ako na jar kvitnúci kvet,
s ňou bol hneď nádherný svet.
Vždy keď sme spolu lotosové kvety zbierali,
kapustové listy sa z nás smiali.

Jedného dňa na nás zaúotčila veľká prevaha,
padli sme všetci, aj tá najslabšia povaha.
Po boji som sa zobudil v mojom meste,
už som ju nevidel ani na ceste.

Tak po čase som sa zakladateľom stal
a hroznú informáciu som dostal,
že ona odišla do sveta kvôli mne
a zabilo ju bizónie ručanie.

Na jej počesť pevnosť som dal postavať,
tá pevnosť bola nedobytná,mohli sa aj poskladať.
Moje mesto nikdy neopustil som,
až do mojej smrti budem zotrvávať v ňom.

OD Marrca originál ;)