DeletedUser5958
Hosť
Klobúk dolu Ex ;) Som na teba pyšná.
- Stav
DeletedUser2929
Hosť
Červený
Dlho som rozmýšľal, či sa do tejto súťaže zapojím a napokon som vo svojich úvahách dospel k jednoznačnému áno. Predkladám vám teda svoj kratší príbeh...
,,Henry, prines mi ešte jednu fľašku tej tvojej whiskey!"
,,Barman, už aspoň pred piatimi minútami som ti povedal, že chcem medvedie laby!", ozval sa akýsi podnapitý hlas z kúta salóna.
,,Ešte sa opekajú!", vykríkol statný päťdesiatnik spoza svojho pultu.
Dnes večer nemal čas čistiť svoje poháre. Saloon praskal vo švíkoch, ešte pred chvíľou musel zo skladu doniesť posledný rezervný stôl so stoličkami, aby mohol usadiť ďalších hostí. Dvere boli otvorené, aby sa vetralo a nebolo priveľmi teplo. Henry nemal chvíľku pokoja, stále sa zvŕtal a plnil všemožné priania svojich zákazníkov. Upokojovala ho aspoň vidina dnešného zárobku. A Mária.
Henrymu sa zdalo, že Mária dnes spieva a baví hostí ešte lepšie než zvyčajne. V posledných dňoch pôsobila, akoby ju jej práca nudila, ale dnes jej patril celý saloon. Jej sebavedomé vystupovanie sa muselo zapáčiť každému hosťovi. Aj jemu samému, majiteľovi baru pomáhala zvládať prácu s ľahkosťou.
Opäť zožala potlesk za svoje vystúpenie a odišla kamsi dozadu, aby sa prezliekla a pripravila na svoj návrat. Hostia si začali pýtať viac jedla a hlavne pitia a Henry sa začal pomaly, ale isto potiť. Zovšadiaľ sa ozývali rozhovory a smiech, ľudia sa bavili a užívali si večer. Zdalo sa mu, že nejaké čudné zvuky začul aj zo skladu od Márie, ale mal priveľa práce, aby to išiel skontrolovať.
Večer sa pomaly zmenil na noc a ľudia aj Henry už čakali na ďalšie vystúpenie Márie Roalstad. Keď dlhšie neprichádzala, Henry sa ospravedlnil hosťom a povedal si, že ju pôjde skontrolovať. Naplnila ho zlá predtucha, hlavne keď si spomenul na tie čudné zvuky.
Nestihol dôjsť ani k dverám, ktoré oddeľovali hlavnú miestnosť od skladu-šatne, keď z čiernoty vystúpila Mária... a pod krkom sa jej leskla čepeľ noža.
Henry začal šialene ustupovať dozadu, ale jeho vlastný pult (,,Kto ho tam dal?!" pomyslel si skľúčene a hlúpo Henry) zastavil útek a z tmy vystúpil druhý muž, ktorý priložil nôž Henrymu pod krk a postavil sa k svojmu druhovi, ktorý držal Máriu.
Cudzincom nebolo vidieť do tváre, mali nasadené čierne šatky - celkovo boli v čiernom: čierne stetsony, čierne plášte, akési čierne nohavice so strapcami a čierne čižmy. Každý z nich mal dva kolty, ktoré viseli na ich čiernych opaskoch.
,,Všetci ticho! Vyložte všetky peniaze a cennosti na stôl, NIKTO NIČ INÉ NEUROBÍ! Inak si to odnesie váš milý barman alebo sladká tanečníčka...", ozval sa muž, ktorý držal Henryho.
Samozrejme, nikto neurobil hneď to, o čo banditi žiadali. Niektorí ľudia začali kričať a nariekať, iní jednoducho čakali a obzerali sa okolo seba alebo nerobili absolútne nič, iným sa v očiach usadil bojovný výraz. Všetci museli počúvať rôzne výkriky:
,,Čo len s nami bude?"
,,Prečo my?"
,,Kde je šerif?"
,,Mali sme zostať doma, zlato..."
,,Kde je ten červenokožec, Waupee?!"
,,Stavil by som sa, že v tom má prsty."
,,Zavolajte šerifa!"
Henry sa pozrel na miesto, kde zvyčajne šerif sedával, ale vopred vedel, koho tam nájde - manželov Somerhalderovcov, ktorým pred chvíľou doniesol večeru. Šerif dnes odišiel skôr domov, pretože zajtra 'má vraj niečo na práci a chce byť fit'. Ani jeho dlhoročný priateľ Waupee nebol v saloone dnes večer prítomný. Henryho krátke úvahy prerušil výstrel z koltu jedného z banditov. Na klobúk mu spadlo zopár triesok.
,,POVEDALI SME, ŽE TU BUDE TICHO! NIKTO SA O NIČ NEPOKÚSI, MÁME DOSŤ NÁBOJOV NA KAŽDÉHO!"
Hostia okamžite stíchli a krátke ticho prerušil starší pán, ktorý vybral z vrecka zlaté vreckové hodinky a položil ich na stôl:
,,Urobte čo chce, ľudia..."
Na stoloch sa pomaly začali objavovať rôzne cennosti, hlavne šperky a peniaze. Jeden z mužov vytiahol oba kolty a priložil ich k spánkom svojich rukojemníkov, druhý zatiaľ vybral malé čierne vrecko a začal obchádzať jednotlivé stoly a všetok majetok zhŕňal do svojho vrecka. Keď sa dostal k stolu, ktorý bol najbližšie pri dverách, zrazu ho podťalo v nohách a spadol do uličky.
Skôr ako si to jeho komplic všimol a stihol zasiahnuť mu obe dlane preťali dva presne mierené šípy. Zasiahli ho asi jednu sekundu po sebe, ale zločincovi to bolo srdečne jedno - viac ho trápila samotná bolesť a pohľad, ako oba kotly vypustil z rúk.
Mária ho pozoruhodne rýchlo kopla do brucha a Henry mu priam skočil na chrbát, keď sa zranený prehol od ďalšej náhlej bolesti. Druhého zločinca zatiaľ niekto postavil do pozoru, zviazaného lasom. Na ľavej nohe mal krvavú ranu, akoby ho tam niekto porezal.
Niekoľko ľudí hneď vyšlo pred saloon, ale nikoho tam nenašli. Ďalší zákazníci zobrali zločincovi jeho čierne vrecko a jeho obsah rozsypali po celom pulte, aby si okradnutí majitelia opäť mohli zobrať svoje veci. Ktosi strhol banditovi pri dverách šatku z tváre a saloon preťal výkrik:
,,Veď to je Grat Danton! Obávaný vodca tej nechutnej bandy, ktorá prepadáva vlaky!"
Čoskoro sa ukázalo, že druhý bandita, ktorý mal menšie problémy sa hýbať je jeho brat, Bob Dalton. Keď to zistili, hneď sa našli dobrovoľníci, ktorí chceli ísť zobudiť šerifa Fitzburna, aby mu dlho hľadaných zločincov odovzdali. Sám Henry bol na ich čele, na saloon a zákazníkov akoby zabudol.
Otvoril dvere do noci a už druhý krát za posledných pár minút začal šialene ustupovať, pretože niekoľko centimetrov pred dverami stál vo svojej uniforme John Fitzburn.
,,Ahoj, priateľu, čo sa tak ľakáš? Radšej mi nalej za pohárik, aby som potom lepšie zaspal... kde sú tí zločinci?"
Šerif vtrhol dovnútra a so svojimi pomocníkmi sa rýchlo zmocnil pripravených Daltonovcov. Z Boba odmotali laso a vrátili ho pôvodnému majiteľovi, ktorý práve vošiel dovnútra.
,,Waupee!", zvolali nadšene Mária s Henrym a barman sa ho ponáhľal objať ako starého priateľa. Indián nevedel čo má robiť, ale napokon položil svoje dlane na Henryho chrbát a mierne ho potľapkal.
,,Waupee, to si bol ty?"
Waupee sa usmial a vysvetlil:
,,Keď som videl tých dvoch, ako sa zakrádajú okolo saloona, usadil som sa k dverám a čakal som. Nemohol som dopustiť, aby ťa niekto okradol... a tak môj tomahavk a luk zasiahli."
,,Skvelá práca! Henry, nože nalej aj jemu, zaplatím!", dodal šerif. Mária začala svoje vystúpenie a Henry sa rýchlo vrátil za pult, aby obslúžil hostí. Cítil v kostiach, že dnes večer sa nabalí ešte viac, ako pôvodne zamýšľal.
Dlho som rozmýšľal, či sa do tejto súťaže zapojím a napokon som vo svojich úvahách dospel k jednoznačnému áno. Predkladám vám teda svoj kratší príbeh...
---
,,Henry, prines mi ešte jednu fľašku tej tvojej whiskey!"
,,Barman, už aspoň pred piatimi minútami som ti povedal, že chcem medvedie laby!", ozval sa akýsi podnapitý hlas z kúta salóna.
,,Ešte sa opekajú!", vykríkol statný päťdesiatnik spoza svojho pultu.
Dnes večer nemal čas čistiť svoje poháre. Saloon praskal vo švíkoch, ešte pred chvíľou musel zo skladu doniesť posledný rezervný stôl so stoličkami, aby mohol usadiť ďalších hostí. Dvere boli otvorené, aby sa vetralo a nebolo priveľmi teplo. Henry nemal chvíľku pokoja, stále sa zvŕtal a plnil všemožné priania svojich zákazníkov. Upokojovala ho aspoň vidina dnešného zárobku. A Mária.
Henrymu sa zdalo, že Mária dnes spieva a baví hostí ešte lepšie než zvyčajne. V posledných dňoch pôsobila, akoby ju jej práca nudila, ale dnes jej patril celý saloon. Jej sebavedomé vystupovanie sa muselo zapáčiť každému hosťovi. Aj jemu samému, majiteľovi baru pomáhala zvládať prácu s ľahkosťou.
Opäť zožala potlesk za svoje vystúpenie a odišla kamsi dozadu, aby sa prezliekla a pripravila na svoj návrat. Hostia si začali pýtať viac jedla a hlavne pitia a Henry sa začal pomaly, ale isto potiť. Zovšadiaľ sa ozývali rozhovory a smiech, ľudia sa bavili a užívali si večer. Zdalo sa mu, že nejaké čudné zvuky začul aj zo skladu od Márie, ale mal priveľa práce, aby to išiel skontrolovať.
Večer sa pomaly zmenil na noc a ľudia aj Henry už čakali na ďalšie vystúpenie Márie Roalstad. Keď dlhšie neprichádzala, Henry sa ospravedlnil hosťom a povedal si, že ju pôjde skontrolovať. Naplnila ho zlá predtucha, hlavne keď si spomenul na tie čudné zvuky.
Nestihol dôjsť ani k dverám, ktoré oddeľovali hlavnú miestnosť od skladu-šatne, keď z čiernoty vystúpila Mária... a pod krkom sa jej leskla čepeľ noža.
Henry začal šialene ustupovať dozadu, ale jeho vlastný pult (,,Kto ho tam dal?!" pomyslel si skľúčene a hlúpo Henry) zastavil útek a z tmy vystúpil druhý muž, ktorý priložil nôž Henrymu pod krk a postavil sa k svojmu druhovi, ktorý držal Máriu.
Cudzincom nebolo vidieť do tváre, mali nasadené čierne šatky - celkovo boli v čiernom: čierne stetsony, čierne plášte, akési čierne nohavice so strapcami a čierne čižmy. Každý z nich mal dva kolty, ktoré viseli na ich čiernych opaskoch.
,,Všetci ticho! Vyložte všetky peniaze a cennosti na stôl, NIKTO NIČ INÉ NEUROBÍ! Inak si to odnesie váš milý barman alebo sladká tanečníčka...", ozval sa muž, ktorý držal Henryho.
Samozrejme, nikto neurobil hneď to, o čo banditi žiadali. Niektorí ľudia začali kričať a nariekať, iní jednoducho čakali a obzerali sa okolo seba alebo nerobili absolútne nič, iným sa v očiach usadil bojovný výraz. Všetci museli počúvať rôzne výkriky:
,,Čo len s nami bude?"
,,Prečo my?"
,,Kde je šerif?"
,,Mali sme zostať doma, zlato..."
,,Kde je ten červenokožec, Waupee?!"
,,Stavil by som sa, že v tom má prsty."
,,Zavolajte šerifa!"
Henry sa pozrel na miesto, kde zvyčajne šerif sedával, ale vopred vedel, koho tam nájde - manželov Somerhalderovcov, ktorým pred chvíľou doniesol večeru. Šerif dnes odišiel skôr domov, pretože zajtra 'má vraj niečo na práci a chce byť fit'. Ani jeho dlhoročný priateľ Waupee nebol v saloone dnes večer prítomný. Henryho krátke úvahy prerušil výstrel z koltu jedného z banditov. Na klobúk mu spadlo zopár triesok.
,,POVEDALI SME, ŽE TU BUDE TICHO! NIKTO SA O NIČ NEPOKÚSI, MÁME DOSŤ NÁBOJOV NA KAŽDÉHO!"
Hostia okamžite stíchli a krátke ticho prerušil starší pán, ktorý vybral z vrecka zlaté vreckové hodinky a položil ich na stôl:
,,Urobte čo chce, ľudia..."
Na stoloch sa pomaly začali objavovať rôzne cennosti, hlavne šperky a peniaze. Jeden z mužov vytiahol oba kolty a priložil ich k spánkom svojich rukojemníkov, druhý zatiaľ vybral malé čierne vrecko a začal obchádzať jednotlivé stoly a všetok majetok zhŕňal do svojho vrecka. Keď sa dostal k stolu, ktorý bol najbližšie pri dverách, zrazu ho podťalo v nohách a spadol do uličky.
Skôr ako si to jeho komplic všimol a stihol zasiahnuť mu obe dlane preťali dva presne mierené šípy. Zasiahli ho asi jednu sekundu po sebe, ale zločincovi to bolo srdečne jedno - viac ho trápila samotná bolesť a pohľad, ako oba kotly vypustil z rúk.
Mária ho pozoruhodne rýchlo kopla do brucha a Henry mu priam skočil na chrbát, keď sa zranený prehol od ďalšej náhlej bolesti. Druhého zločinca zatiaľ niekto postavil do pozoru, zviazaného lasom. Na ľavej nohe mal krvavú ranu, akoby ho tam niekto porezal.
Niekoľko ľudí hneď vyšlo pred saloon, ale nikoho tam nenašli. Ďalší zákazníci zobrali zločincovi jeho čierne vrecko a jeho obsah rozsypali po celom pulte, aby si okradnutí majitelia opäť mohli zobrať svoje veci. Ktosi strhol banditovi pri dverách šatku z tváre a saloon preťal výkrik:
,,Veď to je Grat Danton! Obávaný vodca tej nechutnej bandy, ktorá prepadáva vlaky!"
Čoskoro sa ukázalo, že druhý bandita, ktorý mal menšie problémy sa hýbať je jeho brat, Bob Dalton. Keď to zistili, hneď sa našli dobrovoľníci, ktorí chceli ísť zobudiť šerifa Fitzburna, aby mu dlho hľadaných zločincov odovzdali. Sám Henry bol na ich čele, na saloon a zákazníkov akoby zabudol.
Otvoril dvere do noci a už druhý krát za posledných pár minút začal šialene ustupovať, pretože niekoľko centimetrov pred dverami stál vo svojej uniforme John Fitzburn.
,,Ahoj, priateľu, čo sa tak ľakáš? Radšej mi nalej za pohárik, aby som potom lepšie zaspal... kde sú tí zločinci?"
Šerif vtrhol dovnútra a so svojimi pomocníkmi sa rýchlo zmocnil pripravených Daltonovcov. Z Boba odmotali laso a vrátili ho pôvodnému majiteľovi, ktorý práve vošiel dovnútra.
,,Waupee!", zvolali nadšene Mária s Henrym a barman sa ho ponáhľal objať ako starého priateľa. Indián nevedel čo má robiť, ale napokon položil svoje dlane na Henryho chrbát a mierne ho potľapkal.
,,Waupee, to si bol ty?"
Waupee sa usmial a vysvetlil:
,,Keď som videl tých dvoch, ako sa zakrádajú okolo saloona, usadil som sa k dverám a čakal som. Nemohol som dopustiť, aby ťa niekto okradol... a tak môj tomahavk a luk zasiahli."
,,Skvelá práca! Henry, nože nalej aj jemu, zaplatím!", dodal šerif. Mária začala svoje vystúpenie a Henry sa rýchlo vrátil za pult, aby obslúžil hostí. Cítil v kostiach, že dnes večer sa nabalí ešte viac, ako pôvodne zamýšľal.
DeletedUser593
Hosť
Báseň o živote Billa Greya
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
dúfam že môže byť aj báseň s príbehom
Ďakujem za možnosť zúčastniť sa
Bill Grey
Majestátne hory , nekonečné prérie ,
a bohatstvo za ktoré sa ešte veľa krvi preleje .
Aj takú daň sú ľudia ochotní zaplatiť ,
keď predstavou majetku sa nechajú zaslepiť.
Delaware sa preslávil až príliš , príliš rýchlo
a to, čo rýchlo začalo, tiež rýchlo aj stíchlo.
No jeden muž nestíchol, zanechal tu odkaz,
ten sa do dnes zachoval, tu je toho dôkaz.
Muž , ktorý sa smrti nebál a presilám čelil,
dobro bolo jeho sila, dobro v ktoré veril.
Matku stratil pri pôrode, otec sám ho chránil,
miloval ho viac jak seba, vlastným životom ho bránil.
Žili život na cestách , prespávali v stane,
a aj napriek nebezpečiu nevlastnili zbrane.
Syn sa volal po otcovi , Bill Grey bolo jeho meno,
no po oslave ôsmich rokov ,už jeho otec strážil nebo.
Na pikniku , na lúke , banditi ich prepadli ,
zviazali ich , okradli , starého Billa zabili...
Malý chlapec ostal sám , len s medailónom v ruke,
otec mu ho daroval , pri oslave na lúke .
Ten malý chlapec náhle dospel, dieťaťom už nebol,
no život sa mu nezrútil aj keď svet mu zvedol.
So slzami prisahal ,že banditom sa raz on pomstí ,
oni ho len vysmiali , nevedeli ako to skončí .
Ako voda v Mississipi ,roky rýchlo plynuli,
Čas vraj hojí všetky rany, tieto mu však ostali.
Ale myseľ bola čistá , vychovaná k dobrému,
Ľudí chránil , pomáhal im nestratil v nich vieru.
Naučil sa ako strieľať , ako s koltom narábať
Používal to len k dobru , nechcel na tom zarábať.
Dvadsať rokov po vražde , konečne ich našiel ,
Banditi ho nespoznali , nebrali ho vážne.
Bill však ostal celkom kľudný , nenechal sa vytočiť,
životy špinavých vrahov prišiel práve ukončiť.
Z ôsmich zrazu šiesti , v krvi ležať ostali ,
A zvyšní dvaja zbabelci, na útek sa vydali.
Jeden z nich , mu prišiel známy, z detstva si ho pamätal,
bez milosti prebil kolt , pomstiť otca sa vydal.
Za chvíľu ho dobehol , päsťou sotil na zem ,
hlaveň k hlave priložil , skončil svoju trýzeň .
Ten posledný čo žiť ostal , myslel si, že prežije,
keď zozadu sa k nemu dostal , a strelil ho bezcitne.
Keď Bill spadol prudko na zem , vedel čo má urobiť,
Dokončiť čo práve začal , od špiny svet očistiť.
a tak zaznel jeden výstrel, ktorý bol však posledný,
No bandita zomrel s vinou ,keď statočný syn bez viny.
Jeho činy prežili , žijú tu s nami stále,
Hovoria ,že každé zlo , bude potrestané.
Majestátne hory , nekonečné prérie ,
a bohatstvo za ktoré sa ešte veľa krvi preleje .
Aj takú daň sú ľudia ochotní zaplatiť ,
keď predstavou majetku sa nechajú zaslepiť.
Delaware sa preslávil až príliš , príliš rýchlo
a to, čo rýchlo začalo, tiež rýchlo aj stíchlo.
No jeden muž nestíchol, zanechal tu odkaz,
ten sa do dnes zachoval, tu je toho dôkaz.
Muž , ktorý sa smrti nebál a presilám čelil,
dobro bolo jeho sila, dobro v ktoré veril.
Matku stratil pri pôrode, otec sám ho chránil,
miloval ho viac jak seba, vlastným životom ho bránil.
Žili život na cestách , prespávali v stane,
a aj napriek nebezpečiu nevlastnili zbrane.
Syn sa volal po otcovi , Bill Grey bolo jeho meno,
no po oslave ôsmich rokov ,už jeho otec strážil nebo.
Na pikniku , na lúke , banditi ich prepadli ,
zviazali ich , okradli , starého Billa zabili...
Malý chlapec ostal sám , len s medailónom v ruke,
otec mu ho daroval , pri oslave na lúke .
Ten malý chlapec náhle dospel, dieťaťom už nebol,
no život sa mu nezrútil aj keď svet mu zvedol.
So slzami prisahal ,že banditom sa raz on pomstí ,
oni ho len vysmiali , nevedeli ako to skončí .
Ako voda v Mississipi ,roky rýchlo plynuli,
Čas vraj hojí všetky rany, tieto mu však ostali.
Ale myseľ bola čistá , vychovaná k dobrému,
Ľudí chránil , pomáhal im nestratil v nich vieru.
Naučil sa ako strieľať , ako s koltom narábať
Používal to len k dobru , nechcel na tom zarábať.
Dvadsať rokov po vražde , konečne ich našiel ,
Banditi ho nespoznali , nebrali ho vážne.
Bill však ostal celkom kľudný , nenechal sa vytočiť,
životy špinavých vrahov prišiel práve ukončiť.
Z ôsmich zrazu šiesti , v krvi ležať ostali ,
A zvyšní dvaja zbabelci, na útek sa vydali.
Jeden z nich , mu prišiel známy, z detstva si ho pamätal,
bez milosti prebil kolt , pomstiť otca sa vydal.
Za chvíľu ho dobehol , päsťou sotil na zem ,
hlaveň k hlave priložil , skončil svoju trýzeň .
Ten posledný čo žiť ostal , myslel si, že prežije,
keď zozadu sa k nemu dostal , a strelil ho bezcitne.
Keď Bill spadol prudko na zem , vedel čo má urobiť,
Dokončiť čo práve začal , od špiny svet očistiť.
a tak zaznel jeden výstrel, ktorý bol však posledný,
No bandita zomrel s vinou ,keď statočný syn bez viny.
Jeho činy prežili , žijú tu s nami stále,
Hovoria ,že každé zlo , bude potrestané.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
dúfam že môže byť aj báseň s príbehom
Ďakujem za možnosť zúčastniť sa DeletedUser5958
Hosť
Krásne... Si talent
DeletedUser
Hosť
veľmi pekné, gratulujem
DeletedUser9056
Hosť
Naozaj veľmi pekne, jeden z mála príbehov čo som dočítal až dokonca.
DeletedUser5958
Hosť
Neznámy z vlaku
nemám doma scan, tak som to len sfotila ;)
nemám doma scan, tak som to len sfotila ;)
Naposledy upravené moderátorom:
DeletedUser9287
Hosť
Ďakujem za uznania a ty zaľúbený nezúfaj, možno to dievča niekde je, dosť sa podobá na jednu moju spolužiačku 
a ty zaľúbený nezúfaj, možno to dievča niekde je, dosť sa podobá na jednu moju spolužiačku DeletedUser5958
Hosť
hmm...
ak sa vám páči napíšem vám k tejto ilustrácii aj krátky príbeh o Neznámom hrdinovi z vlaku
ak sa vám páči napíšem vám k tejto ilustrácii aj krátky príbeh o Neznámom hrdinovi z vlaku
Naposledy upravené moderátorom:
DeletedUser9056
Hosť
Pekné Riva, aspoň niečo.
DeletedUser4701
Hosť
Statočný hrdina - grafický príspevok
Naposledy som kreslil asi na základnej škole na výtvarnej čo je už vééééélmi ďaleko ale kedže sa zapája nejako malo ľudí tak skúsim šťastie aj ja
Nechal som sa inšpirovať inováciou ktorá má prísť v druhej polovici tohto roka a to je lov medveďa. Je to prekreslený a vymaľovaný originál s nejakým tým prídavkom
Naposledy som kreslil asi na základnej škole na výtvarnej čo je už vééééélmi ďaleko ale kedže sa zapája nejako malo ľudí tak skúsim šťastie aj ja
Nechal som sa inšpirovať inováciou ktorá má prísť v druhej polovici tohto roka a to je lov medveďa. Je to prekreslený a vymaľovaný originál s nejakým tým prídavkom
Naposledy upravené moderátorom:
DeletedUser9056
Hosť
Pekný nákres a aj téma.
Naposledy upravené moderátorom:
DeletedUser5958
Hosť
pekný námet ;)
DeletedUser
Hosť
Statočný hrdina - Obrázok
Viem, som čistý Pikaso, nezáviďte
;)
http://prntscr.com/410q40
- originalita a vtip sú veľkým plusom
Viem, som čistý Pikaso, nezáviďte
;)http://prntscr.com/410q40
- originalita a vtip sú veľkým plusom
Deleted User - 4
Hosť
Aj keď oceňujem snahu, musí to byť kreslené rukou, nie na počítači
- Stav