Čierna nedeľa
Bola nedeľa ráno.
Vonku bolo zamračené a vyzeralo to na poriadny lejak.
Napriek tomu muži z Corbin Creek stáli pred radnicou a čakali na starostu.
Všetci boli už nedočkavý a netrpezlivý.
Vedeli čo ich čaká. Trestná výprava.
No poďme od začiatku.
Pár dní pred osudnou nedeľou prišli rančeri za starostom s tým,
že ich sústavne napádajú banditi susedného mesta Kobra Mesto.
Kradnú im kone a pri prestrelkách ich aj pár zranili.
" A dosť" povedal starosta.
"Šerif, zvolaj mužov, toto im nedarujeme." Šerif sa otočil a odišiel.
Už to pár krát zažil a vedel čo je treba zariadiť.
Starosta sa otočil k rančerom "Zvolajte svojich mužov a v nedeľu za úsvitu vyrazíme".
Ešte v ten večer sa starosta zastavil v bare za Henrym.
" Už asi vieš čo sa deje." povedal hneď ako sa pristavil pri bare.
" Viem a niesom moc nadšený s toho čo chystáš" odpovedal Henry. "Ale chápem to."
"Tak asi vieš prečo som tu" povedal starosta. "Viem a už chystám voz s liekmi a obväzmi."
Bola nedeľa ráno.
Nad prériou sa znášali ťažké čierne mraky ktoré neveštili nič dobré.
Chlapi v cvale dorazili do Kobra mest.
Ešte lež sa usadil prach , zoskákali z koní a rozpŕchli sa po meste. "Boh nám pomáhaj" pomyslel si šerif Fitzburn.
Pár sekúnd na to zazneli prvé výstreli.
Peklo čo sa rozpútalo trvalo celé doobedie.
Salvy zo zbraní , výkriky, rinčanie skla či ston ranených bolo počuť všade. Vzduch páchol spáleným pušným prachom.
Bolo už dávno poobede keď to všetko utíchlo.
Prach sa pomaličky usádzal a začalo spod mrakov vykúkať slnko.
Muži sa začali pomaly trúsiť na námestie.
"Ako sme na tom?" opýtal sa starosta Rekimaru.
"Až na pár zranených dobre. Oni ležia v prachu a kvičia od bolesti." odpovedal šerif.