DeletedUser
Hosť
Ahoj,
volám sa James Wild a priatelia mi hovoria Veľký James. Ale k tomu neskôr. Skrátka som sa narodil na statku neďaleko mesta Chicago. Statok vlastnil môj otec ktorý do Ameriky prišiel z Londýna. Išiel z toho mesta vraj preto že nemal kde predávať kravy ale ja som sa dozvedel že to bolo vďaka tomu že môj otec zabil jedného statkára. A tak radšej ušiel do Ameriky. S mojou mamou sa zoznámil asi pred 3,5 rokom. Ona bola pôvodná obyvateľka len z polovice. Takže som na štvrtinu indián. Ako som povedal statok sme mali pri Chicagu a asi 1 míľu od statku sme mali dom. Bol starý asi 25 rokov. Otec ho kúpil od jedného ako ho on sám nazval mamľasa menom James Kidd. Dopočul sa že zabil asi 27 ľudí a tak ho zabili. Keď som sa pýtal prečo nezabil aj ocka on povedal že bratranci sa nezabíjajú. Môj život bol ťažký hlavne preto že krížencov indianov a Angličanov nemali radi a aj preto že som bol príbuzný človeka ktorý zabil 27 ľudí. No čo už? život išiel ďalej. Do školy som nechodil. Nuž pomáhal som otcovi na farme. Práca išla dobre. V jedno ráno som sa zobudil do pekného rána. Na našej drevenej búde (dome) uvidel menšie diery. Zavolal som na otca a ten povedal že sú to červotoče. Otec išiel dom opraviť. Išiel som nakrmiť zvieratá. Na druhý deň mi otec zahlásil že všetko je v poriadku. No vtedy som na jeho malíčku na ľavej ruke uvidel niečo čím si obviazal ruku resp. prst. ,,Čo to je?´´ spýtal som sa. No otec len hodil rukou. Na nasledujúci deň večer skonal. Takže som zostal len ja a mama. O mame som veľa nehovoril... Bola to tichá žena ktorá so mnou nechcela mať veľa spoločného. Jednoducho ma nemala rada. Mama sa starala o statok a o mňa sa nestarala vôbec. Z domu som ušiel. Plánoval so ísť do Chicaga. Zarobiť si nejaké peniaze, naučiť sa písať a čítať. Potom by som išiel do Detroitu. Chicago nebolo ďaleko, asi 2 míle. Do večera som bol tam. Bol som stále ešte mladý chlapec ale silný a múdry. Plánoval som ísť do hotela prespať ale ten stál 5 dolárov. Vo vrecku som mal 50 centov. Vybral som sa do salóna. Ľudia sa tam pretláčali päsťami, pili Whiskey a hlasno smiali. Sadol som si ku baru. Smiech okolo mňa utíchol. Ľudia si ma premeriavali a potom sa začal hurónsky rehot. Ľudia sa ma pýtali kto som a čo tu robím. Ja som odpovedal že už idem preč a jeden pán ma zhodil na zem zo stoličky. Prišiel ku mne a opľul ma. ,,Vypadni chlapče!´´ povedal. Mne dva krát netrebalo hovoriť. No keď som sa rozbehol niekto ma chytil za golier. A sotil späť ku chlapom. Myslel som si že je to ďalší z ich skupiny ale mýlil som sa. ,,Smeješ sa z chlapca ktorý pomaly nemá 12 rokov Jaek !?´´ povedal to ten pán a vytiahol malý deringer. Jaek bol asi ten ktorý sa ma sotil na zem. A teraz sa len bezmocne pozeral do hlavne deringeru môjho záchrancu. No záchranca prekvapivo nevystrelil chytil ma za golier a sotil ma preč zo salóna. Ocitol som sa pred budovou salóna. Môj záchranca vyšiel zo salónu.
,,Zkadial si chlapče?´´ spýtal sa.
,,Moja mama vlastní dobytok blízko Chicaga.´´
,,Tak sa vráť. Ešte nie si dosť starý.´´
,,Nemôžem! Matka ma zabije."
,,Urob ako uznáš za vhodné ale do salónov nechoď." riekol a odišiel.
Bol to dosť divný rozhovor pomyslel som si. A tak som vstal a prechádzal som sa po prašnej ceste. Bol som hladný a tak mi v hlave skrsol nápad. Bol nepremyslený, také aké mám zväčša ale vtedy mi to nevadilo. Zaklopal som a vošiel do malej miestnosti. Bola tam taká stará žena ktorá sa namňa zadívala. Podišiel som k pultu ktorý bol zaprášený prachom. Najbližšie stoličky bol trojnohé. a stôl tam nebol. Miestnosť veľkosti 2,5 a 2,5 metra bola neudržiavaná.
,,Rád by som išiel za svojím otcom." povedal som.
,,Izba?" vyštekla.
,,Neviem počítať." bola to pravda.
,,Vlastne tu je len jeden muž! Thomas Wush. Choď po chodoch hore a v pravej uličke si pohľadaj na ceduľke snehuliaka. Tam býva. "
Vyšiel som z predsiene a išiel som hore. Schody vŕzgali veľmi hlasno. Vyšiel som do dlhej chodby lemovanej dverami až som na medenej cedulke objavil snehuliaka. Zaklopal som, dvere sa hlasno rozleteli. A pozeral som do hlavne predovky.
,,Kto si?!´´ skríkol muž. Mohol mať 30-40 rokov. Výšku mal asi toľko koľko strop. Muž mal na hlave širák. Myslel som že sa umúdri ale predovka sa ku mne ešte priblížila. Chytil ma za dlhé vlasy vytiahol ma do výšky a celou silou sotil na postel. Zamkol dvere. A prestúpil cez krátku chodbu s 2 dverami do izby. Podlaha pod ním na protest zaškrípala.
,,Kto si ?!´´
,,Hotelová služba!´´ Bolo vidno že muž je z toho zaskočený. Predovka sa mu zkĺzla z dlane a spadla mi ku nohám (mám ju zdvihnúť?)
Čo mám urobiť??? Muž tam stál a zazeral na mňa. No rozhodol som sa ju nezobrať. Muž sa spamätal a zobral predovku zo zeme.
,,Prepáč. Čakám návštevu. ´´
,,Nemám zavolať šerifa?´´ Táto otázka v mužovi zničila pochybnosti.
,,Netreba. Prečo si tu?´´
,,Treba splatiť pobyt.´´
,,Koľko chceš?´´
,, 200 dolárov.´´
Muž podišiel ku posteli. Spod nej vytiahol starý revolver. Otvoril kohútik. V komôrkach boli natlačené papieriky. Povyberal ich z jednej komôrky. Boli to peniaze.
,,Nechaj si tých 100 dolárov.´´
,,Ďakujem.´´
Vyšiel som z izby. Prišiel ku mne a otvoril dvere. Vo dverách sa zjavil muž. V rukách mal 2 predovky.
,,Je koniec Tom.´´ Povedal a stlačil spúšť. ozval sa výstrel.
Tom Whush spadol na zem. Muž vo dverách vstúpil a vtedy uvidel mňa, usmial sa namňa odporním úsmevom. Bol o niečo nižší ako Tom Whush. Na sebe mal pončo a na nohách plátené topánky. Išiel ma chytiť. Ale ja som sa mu vyšmykol. Preskočil som Toma Whusha ktorý bol od krvi. Chcel som sa zohnúť po predovku ale muž vo dverách ma chytil a sotil na posteľ. Pár krokov a bol pri posteli kde som ležal. Nado mnou stál muž a nemal som žiadnu možnosť brániť sa. Predovky mal stále v rukách. Jednu zdvihol, mal ju namierenú na moje srdce. Bol koniec krátkeho výletu do Chicaga. Usmial sa.
,,Zaujímavé, nečakal som že tu bude niekto iný. Ale život je plný prekvapení.´´ priložil prst ku spúšti. ,,Končíš chlapče.´´ Ozval sa výstrel. V tej chvíli som rozmýšľal aké to je zomrieť. Náboj buchol do niečoho. Čakal som na bolesť. No nič. Otvoril som oči. Muž tam nebol. Zdvihol som sa z postele. Muž ležal na Tomovi Wush. Musel ho potiahnuť za nohu. Tom ho zhodil zo seba. Muž spadol tak nešťastne že na jeho hlave sa objavila rana. Bol mrtvý? Nezaujímalo ma to. Hlavné bolo že môj záchranca Tom Whush prežil. Postavil sa úplne. Choď chlapče.
volám sa James Wild a priatelia mi hovoria Veľký James. Ale k tomu neskôr. Skrátka som sa narodil na statku neďaleko mesta Chicago. Statok vlastnil môj otec ktorý do Ameriky prišiel z Londýna. Išiel z toho mesta vraj preto že nemal kde predávať kravy ale ja som sa dozvedel že to bolo vďaka tomu že môj otec zabil jedného statkára. A tak radšej ušiel do Ameriky. S mojou mamou sa zoznámil asi pred 3,5 rokom. Ona bola pôvodná obyvateľka len z polovice. Takže som na štvrtinu indián. Ako som povedal statok sme mali pri Chicagu a asi 1 míľu od statku sme mali dom. Bol starý asi 25 rokov. Otec ho kúpil od jedného ako ho on sám nazval mamľasa menom James Kidd. Dopočul sa že zabil asi 27 ľudí a tak ho zabili. Keď som sa pýtal prečo nezabil aj ocka on povedal že bratranci sa nezabíjajú. Môj život bol ťažký hlavne preto že krížencov indianov a Angličanov nemali radi a aj preto že som bol príbuzný človeka ktorý zabil 27 ľudí. No čo už? život išiel ďalej. Do školy som nechodil. Nuž pomáhal som otcovi na farme. Práca išla dobre. V jedno ráno som sa zobudil do pekného rána. Na našej drevenej búde (dome) uvidel menšie diery. Zavolal som na otca a ten povedal že sú to červotoče. Otec išiel dom opraviť. Išiel som nakrmiť zvieratá. Na druhý deň mi otec zahlásil že všetko je v poriadku. No vtedy som na jeho malíčku na ľavej ruke uvidel niečo čím si obviazal ruku resp. prst. ,,Čo to je?´´ spýtal som sa. No otec len hodil rukou. Na nasledujúci deň večer skonal. Takže som zostal len ja a mama. O mame som veľa nehovoril... Bola to tichá žena ktorá so mnou nechcela mať veľa spoločného. Jednoducho ma nemala rada. Mama sa starala o statok a o mňa sa nestarala vôbec. Z domu som ušiel. Plánoval so ísť do Chicaga. Zarobiť si nejaké peniaze, naučiť sa písať a čítať. Potom by som išiel do Detroitu. Chicago nebolo ďaleko, asi 2 míle. Do večera som bol tam. Bol som stále ešte mladý chlapec ale silný a múdry. Plánoval som ísť do hotela prespať ale ten stál 5 dolárov. Vo vrecku som mal 50 centov. Vybral som sa do salóna. Ľudia sa tam pretláčali päsťami, pili Whiskey a hlasno smiali. Sadol som si ku baru. Smiech okolo mňa utíchol. Ľudia si ma premeriavali a potom sa začal hurónsky rehot. Ľudia sa ma pýtali kto som a čo tu robím. Ja som odpovedal že už idem preč a jeden pán ma zhodil na zem zo stoličky. Prišiel ku mne a opľul ma. ,,Vypadni chlapče!´´ povedal. Mne dva krát netrebalo hovoriť. No keď som sa rozbehol niekto ma chytil za golier. A sotil späť ku chlapom. Myslel som si že je to ďalší z ich skupiny ale mýlil som sa. ,,Smeješ sa z chlapca ktorý pomaly nemá 12 rokov Jaek !?´´ povedal to ten pán a vytiahol malý deringer. Jaek bol asi ten ktorý sa ma sotil na zem. A teraz sa len bezmocne pozeral do hlavne deringeru môjho záchrancu. No záchranca prekvapivo nevystrelil chytil ma za golier a sotil ma preč zo salóna. Ocitol som sa pred budovou salóna. Môj záchranca vyšiel zo salónu.
,,Zkadial si chlapče?´´ spýtal sa.
,,Moja mama vlastní dobytok blízko Chicaga.´´
,,Tak sa vráť. Ešte nie si dosť starý.´´
,,Nemôžem! Matka ma zabije."
,,Urob ako uznáš za vhodné ale do salónov nechoď." riekol a odišiel.
Bol to dosť divný rozhovor pomyslel som si. A tak som vstal a prechádzal som sa po prašnej ceste. Bol som hladný a tak mi v hlave skrsol nápad. Bol nepremyslený, také aké mám zväčša ale vtedy mi to nevadilo. Zaklopal som a vošiel do malej miestnosti. Bola tam taká stará žena ktorá sa namňa zadívala. Podišiel som k pultu ktorý bol zaprášený prachom. Najbližšie stoličky bol trojnohé. a stôl tam nebol. Miestnosť veľkosti 2,5 a 2,5 metra bola neudržiavaná.
,,Rád by som išiel za svojím otcom." povedal som.
,,Izba?" vyštekla.
,,Neviem počítať." bola to pravda.
,,Vlastne tu je len jeden muž! Thomas Wush. Choď po chodoch hore a v pravej uličke si pohľadaj na ceduľke snehuliaka. Tam býva. "
Vyšiel som z predsiene a išiel som hore. Schody vŕzgali veľmi hlasno. Vyšiel som do dlhej chodby lemovanej dverami až som na medenej cedulke objavil snehuliaka. Zaklopal som, dvere sa hlasno rozleteli. A pozeral som do hlavne predovky.
,,Kto si?!´´ skríkol muž. Mohol mať 30-40 rokov. Výšku mal asi toľko koľko strop. Muž mal na hlave širák. Myslel som že sa umúdri ale predovka sa ku mne ešte priblížila. Chytil ma za dlhé vlasy vytiahol ma do výšky a celou silou sotil na postel. Zamkol dvere. A prestúpil cez krátku chodbu s 2 dverami do izby. Podlaha pod ním na protest zaškrípala.
,,Kto si ?!´´
,,Hotelová služba!´´ Bolo vidno že muž je z toho zaskočený. Predovka sa mu zkĺzla z dlane a spadla mi ku nohám (mám ju zdvihnúť?)
Čo mám urobiť??? Muž tam stál a zazeral na mňa. No rozhodol som sa ju nezobrať. Muž sa spamätal a zobral predovku zo zeme.
,,Prepáč. Čakám návštevu. ´´
,,Nemám zavolať šerifa?´´ Táto otázka v mužovi zničila pochybnosti.
,,Netreba. Prečo si tu?´´
,,Treba splatiť pobyt.´´
,,Koľko chceš?´´
,, 200 dolárov.´´
Muž podišiel ku posteli. Spod nej vytiahol starý revolver. Otvoril kohútik. V komôrkach boli natlačené papieriky. Povyberal ich z jednej komôrky. Boli to peniaze.
,,Nechaj si tých 100 dolárov.´´
,,Ďakujem.´´
Vyšiel som z izby. Prišiel ku mne a otvoril dvere. Vo dverách sa zjavil muž. V rukách mal 2 predovky.
,,Je koniec Tom.´´ Povedal a stlačil spúšť. ozval sa výstrel.
Tom Whush spadol na zem. Muž vo dverách vstúpil a vtedy uvidel mňa, usmial sa namňa odporním úsmevom. Bol o niečo nižší ako Tom Whush. Na sebe mal pončo a na nohách plátené topánky. Išiel ma chytiť. Ale ja som sa mu vyšmykol. Preskočil som Toma Whusha ktorý bol od krvi. Chcel som sa zohnúť po predovku ale muž vo dverách ma chytil a sotil na posteľ. Pár krokov a bol pri posteli kde som ležal. Nado mnou stál muž a nemal som žiadnu možnosť brániť sa. Predovky mal stále v rukách. Jednu zdvihol, mal ju namierenú na moje srdce. Bol koniec krátkeho výletu do Chicaga. Usmial sa.
,,Zaujímavé, nečakal som že tu bude niekto iný. Ale život je plný prekvapení.´´ priložil prst ku spúšti. ,,Končíš chlapče.´´ Ozval sa výstrel. V tej chvíli som rozmýšľal aké to je zomrieť. Náboj buchol do niečoho. Čakal som na bolesť. No nič. Otvoril som oči. Muž tam nebol. Zdvihol som sa z postele. Muž ležal na Tomovi Wush. Musel ho potiahnuť za nohu. Tom ho zhodil zo seba. Muž spadol tak nešťastne že na jeho hlave sa objavila rana. Bol mrtvý? Nezaujímalo ma to. Hlavné bolo že môj záchranca Tom Whush prežil. Postavil sa úplne. Choď chlapče.
Naposledy upravené moderátorom: