Red and White
Čierne husté strnisko,nepríjemný vzhľad,
nebezpečné chlapisko,nik ho nemal rád.
Vrah a zlodej,násilník,hovorili ľudia,
ľútosť s ním však nemá nik,všetci ho len súdia.
Vzdal sa teda nádeje,rozprávať sa prestal,
brodí sa cez záveje,ktoré mu život navial.
Putuje sám prériou,v mestách stojí chvíľu,
obklopený samotou,v ľudí stratil vieru.
Keď však prvé vločky snehu dopadnú na zem,
neznámy muž v meste stojí, prekročil samoty tieň.
Nerobí to bezdôvodne,záujem v ňom srší,
jeho rukou každoročne z neba šťastie prší.
Nezanevrel cudzinec, na tie ľudské bytosti,
odmalička je to totiž dobráčisko od kosti.
Nie všetci na západe sú však šťastia hodní,
nezabúda na to že pre osadníkov zostal škodný.
Jemu často nadávali,nemali ho radi,
verí však on skalopevne,že sa im to vráti.
Mlčky kráča plným mestom s vytýčeným cieľom,
v tej chvíli však netuší, že je predchodcom muža v červeno-bielom.
Po sladkosti prišiel sem, nakúpil ich dosť,
predavač sa tvári hrozne,je tu nevítaný hosť.
Obra to však netrápi,teší sa na noc,
zabehne si do prérie,zničí zimy moc.
S kapsou plnou sladkostí si hopká na koni,
jeho cieľom je dedina,cvála za hory.
Tam ho majú ľudia radi,vidia v ňom to dobro,
podľa bielych divosi,no preňho lásky mnoho.
Pohostinnosť jeho kmeňa doháňa ho k slzám,
vďaka nim si uvedomil,že v prérií nie je sám.
Chcel sa im však odvďačiť a vymyslel si teda,
každým rokom bude hrávať čierneho medveďa.
Veria totiž v to, že ten im šťastie nosí,
zakráda sa každoročne poza stany v noci.
V koži jednej z mnoha svojich obetí, čierneho grizzlyho,
vhadzuje do típí to, čo ho celý deň ťažilo.
Do jedného hračku malú, do druhého ovocie,
každému sa niečo ujde,dobre to on vie.
Keď má všetko obehané, kapsu prázdnu nosí,
vyzlečie sa z kože čiernej, do stanu vbehne bosí.
Je to jeho vlastný domov,dostal ho jak dar,
odvtedy ho každodenne hreje vlastný stan.
Miluje tú radosť veľkú,tmavé šťastné oči,
keď si Malí darček nájdu,úsmev mu na tvár skočí.
Urobil to nejedenkrát, tradíciou to ostalo,
stále má však hrozný pocit, že urobil málo.
Zaumienil si, že bude pokračovať stále,
až kým sa mu čierna hlina neusadí na hlave.
Kým sa bude vládať hýbať na koňa si sadne,
aby mohol doniesť vec,pre ktorú sú deti šťastné.
V živote si našiel cestu,nebude však ľahká,
nezáleží na tom,hlavne že ho obklopuje úprimná láska.
Nevedomky zaviedol však tradíciu, ktorá je aj naša,
veď bez neho by sme neslávili deň svätého Mikuláša.
:xmas1