DeletedUser
Hosť
Zažil som príbeh, ktorý Vám teraz rozpoviem:
Býval som v malej dedinke Sharp Tooth, v ktorej žilo len malé množstvo farmárov a roľníkov, ktorí utiekli z masového vraždenia pri Great Fire.Bola to mierumilovná osada, do ktorej nikto nechodil lebo bolo ďaleko od nejakého väčšieho mesta.Raz bola hustá hmla a nikto nič nevidel.Stmievalo sa.Ja som spal.Zrazu som sa zobudil na praskanie ohňa a výkriky ľudí.Nevedel som čo sa to deje a preto som vybehol von.Videl som ako matky utekajú od dediny preč so svojimi deťmi, ako muži berú zbrane a púšťajú sa do boja, ako kmeň Temných Bohov, ktorý na nás útočili zabíja starých ľudí.Bol som v šoku.Chcel som utiecť, ale bol som ako skamenelý, nemohol som sa pohnúť.Srdce mi búchalo tak silno, až mi išlo vyskočiť z hrude.Zrazu som zazrel jedného vojaka na koni ako sa približuje ku nášmu domu.Stihol som sa spamätať a išiel som sa skryť do malého suda za našim domov.Modlil som sa aby ma tam nezbadali a nezabili.Keď som sa schoval, počul som len plač ľudí, horenie domov a streli zo zbraní.Keď sa to všetko skončilo, vyšiel som zo suda a poobzeral som sa dokola.Videl som pár osadníkov, ktorý prežili ako dávajú na kopu mŕtve telá obyvateľov dediny Sharp Tooth.Dedina bola celá spálená, neostal kameň na kameni, všetko bolo rozhádzané.Prvý kráť v živote som videl toľko mŕtvych.Nevedel som čo mám robiť.Utekal som hľadať svojich rodičov a bratov.Hľadal som po celej dedine, až nakoniec som ich našiel mŕtvych pri lese.Snažili sa utiecť ale vojaci ich zbadali a zastrelili.Kľakol som si na kolená a začal som plakať.Keď už roľníci roztriedili telá, tak sa začali pohreby.Všetkých z dediny som poznal čiže som išiel na každý pohreb.Pri hrobe svojej rodiny som prisahal, že ich smrť pomstím a že zničím kmeň Temných Bohov.Mal som iba 10 rokov,nevedel som kam mám ísť, čo mám robiť, bol som sám.Neskôr prišli posily vojakov z mesta Midnight ale neskoro.Pár vojakov z mesta ostalo strážiť dedinu ale načo.Veď skoro všetci mŕtvy, dedina spálená, a tí ktorí prežili aj tak odišli.Tak som sa aj ja vybral do mesta Midnight.Po ceste som stretol banditu."Hej!Čo tu pohľadáva taký malý chlapec."opýtali sa ma."Idem do mesta."odpovedal som."A nebojíš sa že by ťa mohli prepadnúť a zabiť malý človiečik?"znela ďalšia otázka."Nie, moju rodinu zabili a keby aj mňa, nevadilo by mi to, nechcem žiť keď nemám s kým." "Len nezúfaj, vždy je niekto pre koho je treba žiť.Pomôžem ti dostať sa do mesta a naučím ťa aj bojovať."Ja som súhlasil a vydali sme sa do mesta.
O 15 rokov neskôr.
Môj priateľov ktorý ma pred 15 rokmi stretol v lese a naučil bojovať teraz umiera.Za tých 15 rokov sa udialo veľa vecí, ja som vyrástol, stal som sa vojakom kráľovej gardy."Si najlepší bojovník akého toto mesto kedy malo."tieto slová mi v hlave zneli ako jarná pieseň, ktorá putuje po hrade.Bol som hrdý na sebe a na to čo som dokázal.Dnes je výročie úmrtia mojej rodiny.Zajtra idem na boj, ktorý sa zapíše do histórie.
O deň neskôr.
Môj majster zomrel.Vystrojil som mu pohreb, aký si zaslúži.Naučil ma to najlepšie čo som v živote mohol vedieť-bojovať.Dnes idem dobiť pevnosť Temných Bojov, ktorý majú hrad na Severozápade krajiny Ghaar.Bude to dlhá cesta, ale dúfajme že ju zvládnem.Prosil som o pomoc všetkých bojovníkov na Juhu krajiny Ghaar.Na pomoc mi prišlo 250 vojakov s winchestrovkami, 400 bojovníkov s rôznymi inými zbraňami..Vydali sme sa na cestu.Išli sme tak 3 týždne.Keď sme prišli k pevnosti, videli sme masu vojakov stojacu pre bránami hradu.Nevyzeralo to byť príliš tažké.Aj keď ich bolo veľa, my sme mali taktiku.Boj začal.
Boj.
Súperove vojská obsahovali okolo 300 bojovníkov s winchestrovkami a 400 vojakov s rôznymi zbraňami.Moji vojaci sa roztrúsilo po bojisku aby nás nedostali tak ľahko.Súper zvolil inú taktiku - jeho polovica vojska išla na pravo a polovica na ľavo.Nás bolo menej ale aj tak sme sa nevzdávali.Súper nariadil boj.Tak sa to začalo.Začala paľba.Všade naokolo bolo počuť streľbu, krik, a zvuky tiel ako padajú na zem.Zdalo sa že vyhrávame ale nevedel som že súper má v rukáve ešte jedno eso...Nepriatelia padali a keď už moji vojaci videli ako nepriateľov ubúda, stúpla im morálka a pomysleli si, že čím rýchlejšie budú strieľať, tak tým rýchlejšie sa toto krviprelievanie skončí.Ale všetko sa zvrtlo, keď sme uvideli ďalších 500 súperových vojakov prichádzajúcich od hlavnej brány.To bol náš koniec.Naši vojaci začali padať na zem mŕtvy.Tí poslední ktorí prežili sa utiekli do malej skupinky a bránili sa.Prehrávali sme.Boj trval už 4 hodiny.Z našeho vojska zostalo už len pár vojakov.Nepriateľ postupoval dopredu a strieľal.Zrazu som počul dupot koní."Ó nie ešte toto nám chýbalo!Ďalší nepriatelia zozadu!Toto je náš koniec."Ale mýlil som sa.Boli to vojská kráľa Brisingera, ktorý išiel za nami.Súperove vojská ostali prekvapení.Kráľ Brisinger priniesol zo sebou okolo 1000 vojakov a opäť sme začali vyhrávať.Všetci súperovi vojaci padli mŕtvy a my sme mohli ísť voľne do hradu.Uvidel som kráľa Temných Bohov Elhanta.Utekal hore schodami do svojej izby.Bežal som za ním.Keď som dobehol hore videl som kráľa Elhanta ako stojí pri balkóne a pod ním bola 100 metrová priekopa.Pozrel som sa na kráľa Elhanta a povedal som mu:"Prečo?Prečo si nechal vyvraždiť a spáliť celú dedinu Sharp Tooth?!"On odpovedal:"To sa nikdy nedozvieš"... a skočil z balkóna dolu a zabil sa.
Bol som šťastný, že kráľ Elhant a aj celý kmeň Temných Bohov je zničený, ale na druhej strane som bol sklamaný, že som sa nedozvedel pravdu, ale pravdu, sa už nedozvie nikto.
Býval som v malej dedinke Sharp Tooth, v ktorej žilo len malé množstvo farmárov a roľníkov, ktorí utiekli z masového vraždenia pri Great Fire.Bola to mierumilovná osada, do ktorej nikto nechodil lebo bolo ďaleko od nejakého väčšieho mesta.Raz bola hustá hmla a nikto nič nevidel.Stmievalo sa.Ja som spal.Zrazu som sa zobudil na praskanie ohňa a výkriky ľudí.Nevedel som čo sa to deje a preto som vybehol von.Videl som ako matky utekajú od dediny preč so svojimi deťmi, ako muži berú zbrane a púšťajú sa do boja, ako kmeň Temných Bohov, ktorý na nás útočili zabíja starých ľudí.Bol som v šoku.Chcel som utiecť, ale bol som ako skamenelý, nemohol som sa pohnúť.Srdce mi búchalo tak silno, až mi išlo vyskočiť z hrude.Zrazu som zazrel jedného vojaka na koni ako sa približuje ku nášmu domu.Stihol som sa spamätať a išiel som sa skryť do malého suda za našim domov.Modlil som sa aby ma tam nezbadali a nezabili.Keď som sa schoval, počul som len plač ľudí, horenie domov a streli zo zbraní.Keď sa to všetko skončilo, vyšiel som zo suda a poobzeral som sa dokola.Videl som pár osadníkov, ktorý prežili ako dávajú na kopu mŕtve telá obyvateľov dediny Sharp Tooth.Dedina bola celá spálená, neostal kameň na kameni, všetko bolo rozhádzané.Prvý kráť v živote som videl toľko mŕtvych.Nevedel som čo mám robiť.Utekal som hľadať svojich rodičov a bratov.Hľadal som po celej dedine, až nakoniec som ich našiel mŕtvych pri lese.Snažili sa utiecť ale vojaci ich zbadali a zastrelili.Kľakol som si na kolená a začal som plakať.Keď už roľníci roztriedili telá, tak sa začali pohreby.Všetkých z dediny som poznal čiže som išiel na každý pohreb.Pri hrobe svojej rodiny som prisahal, že ich smrť pomstím a že zničím kmeň Temných Bohov.Mal som iba 10 rokov,nevedel som kam mám ísť, čo mám robiť, bol som sám.Neskôr prišli posily vojakov z mesta Midnight ale neskoro.Pár vojakov z mesta ostalo strážiť dedinu ale načo.Veď skoro všetci mŕtvy, dedina spálená, a tí ktorí prežili aj tak odišli.Tak som sa aj ja vybral do mesta Midnight.Po ceste som stretol banditu."Hej!Čo tu pohľadáva taký malý chlapec."opýtali sa ma."Idem do mesta."odpovedal som."A nebojíš sa že by ťa mohli prepadnúť a zabiť malý človiečik?"znela ďalšia otázka."Nie, moju rodinu zabili a keby aj mňa, nevadilo by mi to, nechcem žiť keď nemám s kým." "Len nezúfaj, vždy je niekto pre koho je treba žiť.Pomôžem ti dostať sa do mesta a naučím ťa aj bojovať."Ja som súhlasil a vydali sme sa do mesta.
O 15 rokov neskôr.
Môj priateľov ktorý ma pred 15 rokmi stretol v lese a naučil bojovať teraz umiera.Za tých 15 rokov sa udialo veľa vecí, ja som vyrástol, stal som sa vojakom kráľovej gardy."Si najlepší bojovník akého toto mesto kedy malo."tieto slová mi v hlave zneli ako jarná pieseň, ktorá putuje po hrade.Bol som hrdý na sebe a na to čo som dokázal.Dnes je výročie úmrtia mojej rodiny.Zajtra idem na boj, ktorý sa zapíše do histórie.
O deň neskôr.
Môj majster zomrel.Vystrojil som mu pohreb, aký si zaslúži.Naučil ma to najlepšie čo som v živote mohol vedieť-bojovať.Dnes idem dobiť pevnosť Temných Bojov, ktorý majú hrad na Severozápade krajiny Ghaar.Bude to dlhá cesta, ale dúfajme že ju zvládnem.Prosil som o pomoc všetkých bojovníkov na Juhu krajiny Ghaar.Na pomoc mi prišlo 250 vojakov s winchestrovkami, 400 bojovníkov s rôznymi inými zbraňami..Vydali sme sa na cestu.Išli sme tak 3 týždne.Keď sme prišli k pevnosti, videli sme masu vojakov stojacu pre bránami hradu.Nevyzeralo to byť príliš tažké.Aj keď ich bolo veľa, my sme mali taktiku.Boj začal.
Boj.
Súperove vojská obsahovali okolo 300 bojovníkov s winchestrovkami a 400 vojakov s rôznymi zbraňami.Moji vojaci sa roztrúsilo po bojisku aby nás nedostali tak ľahko.Súper zvolil inú taktiku - jeho polovica vojska išla na pravo a polovica na ľavo.Nás bolo menej ale aj tak sme sa nevzdávali.Súper nariadil boj.Tak sa to začalo.Začala paľba.Všade naokolo bolo počuť streľbu, krik, a zvuky tiel ako padajú na zem.Zdalo sa že vyhrávame ale nevedel som že súper má v rukáve ešte jedno eso...Nepriatelia padali a keď už moji vojaci videli ako nepriateľov ubúda, stúpla im morálka a pomysleli si, že čím rýchlejšie budú strieľať, tak tým rýchlejšie sa toto krviprelievanie skončí.Ale všetko sa zvrtlo, keď sme uvideli ďalších 500 súperových vojakov prichádzajúcich od hlavnej brány.To bol náš koniec.Naši vojaci začali padať na zem mŕtvy.Tí poslední ktorí prežili sa utiekli do malej skupinky a bránili sa.Prehrávali sme.Boj trval už 4 hodiny.Z našeho vojska zostalo už len pár vojakov.Nepriateľ postupoval dopredu a strieľal.Zrazu som počul dupot koní."Ó nie ešte toto nám chýbalo!Ďalší nepriatelia zozadu!Toto je náš koniec."Ale mýlil som sa.Boli to vojská kráľa Brisingera, ktorý išiel za nami.Súperove vojská ostali prekvapení.Kráľ Brisinger priniesol zo sebou okolo 1000 vojakov a opäť sme začali vyhrávať.Všetci súperovi vojaci padli mŕtvy a my sme mohli ísť voľne do hradu.Uvidel som kráľa Temných Bohov Elhanta.Utekal hore schodami do svojej izby.Bežal som za ním.Keď som dobehol hore videl som kráľa Elhanta ako stojí pri balkóne a pod ním bola 100 metrová priekopa.Pozrel som sa na kráľa Elhanta a povedal som mu:"Prečo?Prečo si nechal vyvraždiť a spáliť celú dedinu Sharp Tooth?!"On odpovedal:"To sa nikdy nedozvieš"... a skočil z balkóna dolu a zabil sa.
Bol som šťastný, že kráľ Elhant a aj celý kmeň Temných Bohov je zničený, ale na druhej strane som bol sklamaný, že som sa nedozvedel pravdu, ale pravdu, sa už nedozvie nikto.
Naposledy upravené moderátorom: