James Cartwright
Narodený roku 1784 v Mexiku. Nemal najlepšie detstvo. Jeho otec bol ožran, vysedával každý deň v salóne. Jeho matka neustále pracovala ako krajčírka, a živila tým rodinu. Jedného dňa malý James bol doma sám. Chcel vedieť, aké to je v salóne, tam, kde je otec takmer vždy. No keď tam prišiel, otec ho tam zbadal. Už mal vypité. Schmatol ho, a hneď zobral domov. Nezbil ho, no odpikala si to jeho matka, vraj ho mala strážiť. Otec John od vtedy každý večer bil svoju matku. V deň chlapcových 14. narodenín mu otec kúpil malého bieleho poníka. Síce ho to potešilo, no bol stále smutný, že bije matku. Videl, že je chlapec neveselý. Triezvy zašiel k chlapcovi a povedal mu: "Od dnes to bude inak." On mu uveril. Týždeň sa spolu hrávali doma spolu s malým poníkom. Jeden teplý večer sa spýtal John syna: "Počuj, nechceš predsa ísť so mnou teraz do salónu?" U Jamesa to vyvolalo zmiešané pocity. Na jednej strane sa tešil, lebo v tej dobe to bolo niečo vzrušujúce pre chlapca v takom veku, no bál sa, že začne znova biť mamu. Rozhodol sa podľa svedomia. No otec s tým nebol spokojný, nazlostil sa na chlapca, a šiel tam aj s jeho poníkom. James vedel, že to nie je dobré. Svoje jazdecké zvieratko mal veľmi rád.
Zašiel dnu, zbalil si oblečenie, všetky svoje našetrené peniaze, jedlo na cestu a vybral sa k salónu. Jeho koň Billy bol priviazaný o stĺpik pri dverách. Keď billy zbadal Jamesa, šťastne zaerdžal. Pre chlapca to nebolo dobré. Rýchlo odviazal poníka, nasadol naňho, a už rýchlejším klusom šiel smerom do Texasu. Otec stihol výjsť zo salónu, vybral revolver, a vystrelil na koňa. Trafil jeho nohu. Koň od strachu pridal, no krívajucí po 2 míľach spadol. James sa rozplakal. Nebolo mu ľúto jeho otca, alebo boľavej ruky. Bolo mu ľúto koňa, ktorého mal najradšej na svete. V batohu mal zbalenú látku, ktorá slúžila ako obväz. Videl, že guľka nie je v nohe, tak len obviazal ranu a ďalej v ceste pokračoval vedľa neho. Cestoval 14 dní, pokiaľ mu nedošlo jedlo a peniaze. Tu zastavil pri jednej malej farme. Zašiel ku dverám zaklopal, a otvoril mu starší, no dobre vyzerajúci pán. Mohol mať asi tak 58 rokov. Pán Jeremi sa mu pozrel do očí, a hneď vedel, ako na tom je. Povedal mu: "Koňa daj vedľa do ohrady a poď dnu." On to urobil bez slov. Keď vošiel do kuchyne, bol taký hladný, že sa ani nespýtal, sadol si za stôl, a nabral si mäso. Jeremi sa naňho len tak usmial, a požiadal chlapca, aby mu vyrozprával svoj život. Tušil, že uňho ostane. Po tom mu ukázal jeho izbu, a šiel spať. Počas nasledujúcich 6-tich rokoch ho naučil pracovať, variť, starať sa o zvieratá, narábať so zbraňami, a všetko, čo bolo potrebné.
Keď mal chlapec 21, Jeremi bol už starý. Vedel, že jeho život sa už kráti, a tak dal prepísať všetok jeho majetok na Jamesa. Mal ho rád tak, ako mal rád svojho syna, ktorý mu zomrel, spolu s matkou, na tuberkulózu. Jedine, čo od neho žiadal, bolo aby hrob bol na záhrade pri svojej rodine. Ako 24 ročný si našiel v blízkom mieste dievča zo slušnej rodiny, s ktorým sa aj oženil. Mali dcérku, ktorá sa volala po mame, Kate. Šťastne žili 9 rokov. Jednú chladnú noc sedeli na terase. Blízko ich farmy bol salón, do ktorého nikdy nechodil. Vychádzal z neho jeden ožran ktorý sa zastavil pri ich bráne. Skričal na rodinu: "Máš peknú ženu, môžem si ju požičať?" povedal posmešne. Jamesa to vytočilo, až tak, že vybral zbraň od Jeremiho. Bol to zachovalý, vzácny revolver. Vystrelil s ním do zeme. Opilec za zľakol, preto vybral svoj, a vystreli na Jamesa niekoľko krát. Netrafil ho.
Začal brechať ich pes, a opilec utiekol. James trochu naľakaný, no už spokojný sa otočil k rodine. Videl niečo, čo nechcel nikdy vidieť. Jeho žena bola 2-krát postrelená do hrude.
Posledné slova, čo od nej počul, boli: "Ochraň našu dcérku." On sa rozplakal. Bol to plač, malého Jamesa, ktorý plakal nad svojou mamou. Celú noc plakal s malou Kate na terase. Skoro ráno jej vykopal hrob na záhrade. Bol veľmi smutný, no viac nahnevaný. Chcel pomstu. No bál sa v záujme svojej 9 ročnej dcérky. Ešte v ten večer jej povedal: "Moja milovaná Kate, mám ťa veľmi rád. No teraz musím ísť niečo urobiť. Ak by som sa nevrátil, choď k pani susede Jenny, a bývaj u nej. V stajni máš darček k desiatim narodeninám. Malého bieleho poníka. Staraj sa oň tak, ako som sa ja staral o billyho. Už musím ísť." povedal s plačom, a balil si veci do toho batohu, do ktorého si balil veci ako malý. Nasadol na svojho koňa, a šiel do salónu na druhej strane mesta. Vedel totiž, že vrah nebude v tom susednom. Keď dorazil, dostal rovnaký strach ako pred 20-timi rokmi. Vybral Jeremiho revolver, a ani nevošiel do salónu, a vrah bol vonku. Nechcel mu nič hovoriť. Zdvihol naň revolver, no nestihol ho zabiť. Keď padal na zem, už len vystrelil. Jeho kôň strašne erdžal, a utiekol preč, zrejme na farmu. Postrelený vrah utiekol preč z Texasu.
Na zemi bol už len James Cartwright, zastrelený do srdca pred salónom v Texase.
Napísal: domino1471 zo sveta Buffalo
