DeletedUser
Hosť
Už som starý,pomyslel som si no v tom som z vonku začul rozjarený džavot svojich vnúčat.Dni keď si budem môcť konečne spokojne posedávať v húpacom kresle ktoré som dostal minulé vianoce od syna, bafkať fajku a počúvať praskot dreva v kozube sú ešte asi v nedohľadne. Rozleteli sa dvere a tak ako som predpokladal prvý dovnútra vletel malý Johny zo svojou blond hrivou.Vlastne sa dnu dokotúľal, skoro vždy zakopne o prach dverí. Usmial som sa. Dnu sa nahrnulo ďalších jedenásť detí.Následoval výbuch smiechu nad rozplacnutým Johnym. Henry pomôž bratovi a vy sa nerehocte ako banda hurónov, jemne som ich okríkol. Henry postavil Johnyho a začal ho trochu nešetrne prášiť.Opieram sa pohodlnejšie v kresle a aj keď viem čo bude následovať tvárim sa že nie a hrám rozmrzelého. No povie mi niekto načo ste sem vpadli ako generál Lee z celou kavalériou? Z hlúčiku decák vystúpi malá Leila a spustí, dedo,dedo že nám ešte raz povieš ako si prišiel do Ameriky. Znova sa usmejem a vravím, dobre posadajte si a ja vám ten príbeh rozpoviem ešte raz.
No síce som už vravel že som sa v Amerike narodil ale vy hlavy dubové to ajtak za pár minút zabudnete. Bolo to dávno, začal som rozprávať a ja som sa vlastne narodil až po ceste sem kde teraz stojí náš ranč a mesto. Moji rodičia sem vtedy prišli hladať kus zeme kde by založili nový domov. A to sa im starý neľúbil? ozvala sa Jessy. To je zase iný príbeh a keď ma budete stále prerušovať tak vám nedopoviem ani tento.No kde som skončil, ahá. Sem moji rodičia prišli keď som mal asi toľko čo ty Johny. Natiahnem ruku a postrapatím mu vlasy. Vtedy tu ešte nebolo nič, len rieka a hora čo čnie za rančom. Môj otec Corbin začal stavať tento ranč a ja keď už som podrástol som mu v tom pomáhal. Boly to ťažké časy deti ale krásne. Vy si to neviete predstaviť ale v podstate sme tu boli samy čiže som sa nemal s kým hrať. Keď som mal dvanásť prisťahoval sa Henry a jeho syn John čo má ranč vedľa nás a Nathan zo synom Billom. Tak som sa mal konečne s kým baviť a vymýšlať huncúctva ako vy teraz. Stali sa s nás nerozlučný priatelia. No potom sa v rieke našlo zlato a všeto začalo ísť dolu vodou. Prišli sem všelijaký odkundesi a banditi a neraz ich môj otec vyháňal puškou. Vtedy postavili aj mesto aj keď mestom sa to v tej dobe nazvať nedalo. Nastali zlé časy, kopec banditou sa tu ponevieralo a strieho na zlatokopou. A čo indiáni dedo? Aj oni tu boli. Samozrejme že áno Johny a vravel som že ma nemáte prerušovať. Indiáni tu boli vždy veď táto zem patrila im ale k tomu sa ešte dostanem.V tom obdobý my zastrelili otca lebo sa ako jediný pokúšal tu nastoliť ako taký poriadok .Vtedy už som bol dospelý muž a prisahal som že tú chamraď odtiaľto vyženiem.No nebolo to také jednoduché a boli sme na to len traja. Ja, John a Bill. Nedalo sa nič robiť tak som sa musel obrátiť na Irokézov a požiadať ich náčelníčku Imahero o pomoc. Boje boli tvrdé a vtedy aj váš stríko Bill dostal od indiánov prezívku Kladivo. Holými rukami raz zrazil kovboja aj s koňom na zem.
Ozval sa zvon, to dcéra zvoláva všetkých k obedu. Je čas jesť haranti, vravím, a príbeh vám dopoviem až po obede.
pokračovanie nabudúce
No síce som už vravel že som sa v Amerike narodil ale vy hlavy dubové to ajtak za pár minút zabudnete. Bolo to dávno, začal som rozprávať a ja som sa vlastne narodil až po ceste sem kde teraz stojí náš ranč a mesto. Moji rodičia sem vtedy prišli hladať kus zeme kde by založili nový domov. A to sa im starý neľúbil? ozvala sa Jessy. To je zase iný príbeh a keď ma budete stále prerušovať tak vám nedopoviem ani tento.No kde som skončil, ahá. Sem moji rodičia prišli keď som mal asi toľko čo ty Johny. Natiahnem ruku a postrapatím mu vlasy. Vtedy tu ešte nebolo nič, len rieka a hora čo čnie za rančom. Môj otec Corbin začal stavať tento ranč a ja keď už som podrástol som mu v tom pomáhal. Boly to ťažké časy deti ale krásne. Vy si to neviete predstaviť ale v podstate sme tu boli samy čiže som sa nemal s kým hrať. Keď som mal dvanásť prisťahoval sa Henry a jeho syn John čo má ranč vedľa nás a Nathan zo synom Billom. Tak som sa mal konečne s kým baviť a vymýšlať huncúctva ako vy teraz. Stali sa s nás nerozlučný priatelia. No potom sa v rieke našlo zlato a všeto začalo ísť dolu vodou. Prišli sem všelijaký odkundesi a banditi a neraz ich môj otec vyháňal puškou. Vtedy postavili aj mesto aj keď mestom sa to v tej dobe nazvať nedalo. Nastali zlé časy, kopec banditou sa tu ponevieralo a strieho na zlatokopou. A čo indiáni dedo? Aj oni tu boli. Samozrejme že áno Johny a vravel som že ma nemáte prerušovať. Indiáni tu boli vždy veď táto zem patrila im ale k tomu sa ešte dostanem.V tom obdobý my zastrelili otca lebo sa ako jediný pokúšal tu nastoliť ako taký poriadok .Vtedy už som bol dospelý muž a prisahal som že tú chamraď odtiaľto vyženiem.No nebolo to také jednoduché a boli sme na to len traja. Ja, John a Bill. Nedalo sa nič robiť tak som sa musel obrátiť na Irokézov a požiadať ich náčelníčku Imahero o pomoc. Boje boli tvrdé a vtedy aj váš stríko Bill dostal od indiánov prezívku Kladivo. Holými rukami raz zrazil kovboja aj s koňom na zem.
Ozval sa zvon, to dcéra zvoláva všetkých k obedu. Je čas jesť haranti, vravím, a príbeh vám dopoviem až po obede.
pokračovanie nabudúce
Naposledy upravené moderátorom: