DeletedUser2929
Hosť
Či už niekto môj príbeh číta, alebo nie, píšem aspoň pre radosť
Obsah:
I. Kamaráti
II. Karavána
III. Prepad
IV. Pevnosť Robinson
V. Preteky
VI. Dobrodružstvo s pumou
VII. Bizóny a dieťa
VIII. Posol
IX. Tábor Konfederácie
X. Poľovačka
XI. Boj o Robinson
XII. Cesty dvoch mužov
XIII. Sitopanaki
XIV. Sunfort
XV. Zhromaždenie vojakov Únie
XVI. Mladík
XVII. Boj o Sunfort
XVIII. Obchod a lynčovanie
XIX. Nečakané stretnutie
XX. Dlhé putovanie
XXI. Správy
XXII. Galenit a ťažba
XXIII. Indiánska porada
XXIV. Medveď
XXV. Pretvárka vo Winrocku
XXVI. Obchodníci so zbraňami
XXVII. Červené Jelene a los (1. časť)
XXVIII. Červené Jelene a los (2. časť)
XXIX. Povýšenie
XXX. Obchody, obchody, obchody... (1. časť)
XXXI. Obchody, obchody, obchody... (2. časť)
XXXII. Kováčske majstrovstvo
XXXIII. Pevnosť ako sa patrí
XXXIV. ,,Vezmeš si ma ?"
XXXV. Josého rozprávanie
XXXVI. Tajné prípravy
XXXVII. Mattotaupov kúsok (1. časť)
XXXVIII. Mattotaupov kúsok (2. časť)
XXXIX. Posvätný strach
XL. Boj o Edward
XLI. Oči treba mať všade (1. časť)
XLII. Oči treba mať všade (2. časť)
XLIII. Vydarená lesť
XLIV. Všetko má svoj čas
XLV. Veľké očakávanie
XLVI. Prestrelka pri Fort Turkey
XLVII. Dva bizóny
XLVIII. Svadba
IL. Tučná odmena
L. Stretnutie pri splne
LI. Do pätice všetko dobré
LII. Prvá lekcia
LIII. Súboj
LIV. Schyľuje sa k búrke
LV. Ako išli Somerhalderovci na vandrovku
LVI. Nová zručnosť
LVII. Všetko sa začína
LVIII. Mastičkár
LIX. Hromy a blesky (1. časť)
LX. Stopárske umenie
LXI. Hromy a blesky (2. časť)
LXII. Zelenáč
LXIII. Havrany sa zlietajú
LXIV. Pozdrav od kapitána
LXV. Odchod
LXVI. Pacifická železnica
LXVII. Všetko alebo nič
LXVIII. Absarokovia
LXIX. Beh obratnosti
LXX. Bojovník (1. časť)
LXXI. Bojovník (2. časť)
LXXII. God Save the South
---
Väčšina indiánskych mien, hlavne tých, ktoré sú používané na začiatku príbehu je prebratých z knižnej série Synovia Veľkej Medvedice od Liselotte Welskopf-Henrichovej, ktorú som si v mojich začiatkoch obľúbil a odkiaľ som čerpal veľa inšpirácie. Medzi tieto prebraté mená patria Mattotaupa, Havandžita, Unčida, Sitopanaki, Slnečný dážď a Bizónia Kučera.
Preto aj dodávam, že ak by si z nejakého dôvodu Príbehy Mattotaupu dočkali knižnej verzie (bolo tu zopár komentárov tohto typu), už by to neboli Príbehy Mattotaupu, ale niekoho iného, keďže mená by museli byť zmenené. Rovnako by sa prepracovávali prvotné časti, ktoré sú neprehľadné a v porovnaní so súčasnosťou slabé (nenechajte sa odradiť).
Poďakovanie za tento stále vznikajúci príbeh patrí hlavne jednému človeku: Jakubovi Klocovi, môjmu spolužiakovi, ktorý dobrovoľne slúži ako beta-reader a s ktorým sme o tomto príbehu veľa diskutovali a ktorý mi ukázal veľa vecí. Poďakovanie patrí ale aj všetkým vám, čitateľom, ktorí ma povzbudzujete v písaní ďalej - či už svojimi pozretiami tejto témy alebo aj verejnými komentármi. Všetkým vám ďakujem.
No a teraz už snáď môžeme začať
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Prológ
Lev a tiger. Dve obrovské zvieratá sa na seba vrhali v nepríčetnej zúrivosti. Ja som dúfal, že ani jedno z nich si nevšimne mňa skrytého v neďalekom kroví. Lev začínal získavať prevahu a hrozivo zreval, keď odrazu tiger jediným úderom mocnej laby zlomil levovi čeľusť a zaryl mu tesáky do hrdla. Vietor sa obrátil a tiger sa začal rozhliadať - či nie je na blízku niekto, kto by ho mohol o korisť obrať. Zavetril a zachytil môj pach. Pozrel sa do krovia a rozbehol sa smerom ku mne. V jeho očiach som videl číru zlobu. Prikrčil sa a vyskočil. V presvedčení, že ma tiger zožral som sa zobudil obliaty potom. Z môjho provizórneho nočného stolíka vedľa môjho slamenného matraca spadla na udupanú zem vlajka Konfederácie a tak som ju napravil. Kamarát, ktorý spával vedľa mňa v tom istom stane rozhrnul stanový dielec a dovnútra preniklo slnečné svetlo skorého rána.
I. Kamaráti
Bolo chladné jesenné ráno, keď sa chlapec vo svojom stane prebudil. Ako vždy, svižne vyskočil z postele a behom sa pustil k potoku neďaleko osady vykúpať sa. Studená voda ho dobre prebrala, keď zbadal, ako prichádza nejaký chlapec. To jeho kamarát Harka Tvrdý Kameň sa išiel tiež vykúpať - ako to mal vo zvyku už trinásť liet. Jeho kamarát Mattotaupa uzrel tiež trinásť liet, bol však o pár dní starší a obaja boli na svoj vek pomerne rýchli a inteligentní. Harka sa rozhodol , že skúsi svojho kamaráta prekvapiť. Ako sa tak zakrádal poza krovie, videl ako Mattotaupa pekne krauluje a užíva si ranné kúpanie. Plazil sa pokiaľ sa odvážil, aby ho kamarát neodhalil. A teraz skočil. Mattotaupa zareágoval rýchlosťou blesku, hoci to nečakal. Zaplával trochu doľava a schytil rybu ktorá mu akoby spadla do ruky. A šup ! Ryba letela vzduchom a trafila Harku priamo do čela. Obaja chlapci sa zasmiali a ešte si trochu povyvádzali vo vode. Potom vyšli, aby náhodou neochoreli a pekne sa vydrhli pieskom. Ten zotrel všetku špinu a dobre vyutieral kožu chlapcov. Následne vzali do rúk medvedí loj, rozotreli si ho na kožu. Vyšli od potoka naspäť k osade a stretávali ďalších chlapcov ako sa idú vykúpať, aj starších aj mladších, obďaleč videli aj húf dievčat ako sa ide kúpať do potoka trochu nižšie. V osade sa rozišli do svojich stanov. Mattotaupa vošiel do stanu svojho otca, ktorý ho už čakal. Jeho žena = Mattotaupova mama Unčida piekla nad malým ohniskom v strede stanu bizónie rebierko. Bolo ešte z jari, ale zásoby sa začínali míňať. Čoskoro bude jesenná poľovačka na bizóny, ktoré sú pre Indiánov veľmi dôležité. Mattotaupa sa tešil, ale vedel, že na poľovačku chodia iba muži a mládenci, ktorí uzreli aspoň štrnásť liet. Rebierko už bolo upečené do zlatohneda a tak si otec - Havandžita, bojový náčelník osady zobral kus rebierka. Jeho príklad nasledoval aj jeho syn a nakoniec aj Unčida. Raňajky boli výborné a Mattotaupa sa už tešil na dnešný deň.
Naposledy upravené moderátorom: