DeletedUser
Hosť
mne sa to tiež páči, ja tiež neviem kresliť, ani na PC, ani mojimi krásnymi prštekmi 
- Stav
DeletedUser9056
Hosť
mne sa to tiež páči, ja tiež neviem kresliť, ani na PC, ani mojimi krásnymi prštekmi
Ďakujem Berry.
Aspoň to skús, veď ani ja neviem kresliť a celkom zaujímavý výtvor vyšiel..
Naposledy upravené moderátorom:
DeletedUser
Hosť
Zbesilá prestrelka
Vankri City bolo ubránené. Morihubova banda bola porazená a zahnaná na útek. Oddiel Udatných jazdcov pod vedením Bena Lemina ostal ešte v pevnosti Fort Knox, pokým sa nevráti pôvodná osádka.
William bol už deň aj pol jazdy na sever od Vankri City. Michael ho prehováral, aby ostal v meste ako čestný hosť. Zdržal sa však len na tak dlho, aby sa zotavil a porozprával s Benom o tom, ako sa darí Udatným jazdcom a hlavne jeho rodnému mestu, Chicagu. Odišiel hneď ako začalo svitať. Spomína si, ako ho ráno zastavil Ben.
"Počkaj ešte, kam ideš?"
"Na sever, k horám."
"V tých horách je len strieborný dol a smrť. Dostali sa k nám správy, že sa tam zbadali indiánskych prieskumníkov z kmeňa Cheyenov. Určite sa na niečo chystajú. Počkaj tu radšej s nami a potom sa spoločne vydáme na západ, domov."
"Prepáč, ale musím ísť. Niečo mi hovorí že by som sa mal vydať na sever."
"Tak potom počkaj ešte 30 minút. Pošlem s tebou desať našich jazdcov. Na ceste môžeš stretnúť zbytky Morihubovej bandy. Na početnú jazdeckú skupinu si netrúfnu."
William sa usmial. "Predsa vieš, že vždy jazdím sám. A aj tak, čo by sa mi mohlo stať? Pred dvoma dňami bola do dolu vyslaná skupina desiatich vojakov, aby zabezpečili eskortu pre vozy so striebrom. Keď bola cesta dosť bezpečná pre nich, tak je bezpečná aj pre mňa."
Ben sa tiež zasmial. "Ako inak," a začal spievať. "I´ll be what I am, a Solitary man.... Raz ťa tá tvoja prezývka bude stáť život."
"Aspoň umriem v sedle a s piesňou na perách".
Naposledy sa zasmiali a rozlúčili sa.
Odvtedy už ubehlo poldruha dňa. Oba dni bolo krásne slnečné počasie a tak sa William nikam neponáhľal. Na koni šiel takmer krokom, vychutnával si výhľad na hory týčiace sa pred ním. Na sever bola vyjazdená cesta od vozov, ktoré zásobovali strieborný dol a vracali sa späť s nákladom striebra. Zatiaľ nestretol nikoho z Morihubovej bandy, za čo bol celkom vďačný. Vlastne, okrem pár bizónov nestretol na svojej ceste živú dušu. Často zvykol cestovať sám, ale v týchto letných horúčavách by bola spoločnosť vítaná. "Mal som si so sebou vziať aspoň knihu," premýšľal nahlas.
Aktivitu v dole bolo počuť už z diaľky. Výbuchy dynamitu sa nedali s ničím iným zameniť. Niečo bolo však na nich zvláštne. Boli počuť až príliš jasne. To nie sú výbuchy v dole! To sú výbuchy na povrchu! Kopnutím do slabín popohnal svojho koňa do cvalu. Posledných šesť míľ viedlo cez horský priesmyk plný zatáčok. Po chvíli bola na pravej strane priesmyku odbočka so smerovou ceduľou k dolu. William stočil svojho koňa doprava. Teraz si bol už úplne istý že to boli výbuchy na povrchu. Bolo počuť ako dynamit trhá kmene stromov a ako padajú dole. Cesta sa náhle točila doľava, za odbočkou sa stromy rozišli a uvidel ako skupina indiánov útočí na osadu pri dole. Štyria indiáni mu vbehli priamo do cesty. Nečakane ich zaskočil zozadu. Neváhal, vytiahol svoj Colt 1860 a štyrmi presnými strelami ich zabil. Rýchlo zosadol zo svojho koňa a uviazal ho k najbližšiemu stromu. Zo sedlového vaku vytiahol Opakovaciu pušku, prehodil ju cez rameno a začal postupovať smerom k osade s koltom v ruke. Rozbehol sa k hromade dreva pred sebou, aby sa za ňou kryl. Keď sa vystrčil napravo, tak uvidel ako sa dvaja indiáni snažia dostať do jednej z chatrčí cez okno. Prvého trafil do chrbta keď bol práve v okne, druhý sa stihol otočiť, ale neskoro. Guľka ho trafila presne do hlavy. Zrazu počul veľký krik z pravej strany. Traja indiáni sa rútili s tomahawkami priamo na neho. Uvedomil si, že nemá náboje. Siahol cez rameno pre pušku. BUM!!! Ohlušujúci výbuch ho odhodil na chrbát. Po indiánoch ostali na zemi len končatiny. Rýchlo sa snažil postaviť a vziať do rúk pušku. Kopanec do hrudi ho opäť položil na chrbát.
"Kto si a čo chceš?" Týčil sa nad ním mohutný chlap a mieril pritom naňho koltom.
"Som dobrodruh William, išiel som z Vankri City smerom na sever. Počul som výbuchy a tak som sa šiel pozrieť čo sa deje." Zakašlal. "Indiáni. Ešte tu nejakí sú?"
"Nie, tí traja boli poslední." Hmm... "Z Vankri City?" Chlapík mu podal ruku. "Ja som Johnn Hunnen, starosta osady a vedúci ťažby. Ako to vyzerá v meste? Prečo nám ešte neposlali vojenskú eskortu? Poslali sme im všetkých bojaschopných na obranu mesta. Ak je po boji, tak by mali prísť späť."
William prijal pomocnú ruku a zdvihol sa zo zeme. "Mesto bolo ubránené, už sa len odstraňujú následky boja.... Eskortu vám tu predsa poslali pred tromi dňami. Desať vojakov na zabezpečenie bezpečnej cesty pre vozy so striebrom."
"Prekliati indiáni! Tak odtiaľ majú tie zbrane. Museli ich prepadnúť!"
William zdvihol zo zeme klobúk a nasadil si ho na hlavu. "Prečo tu nemáte stálu vojenskú osádku, keď vás ohrozujú indiáni?"
"Lebo tomu vždy tak nebolo. Doteraz sa o nás nezaujímali. Teraz ich však ohrozujú kmene zo severných lesov. Už im zobrali polovicu územia. Potrebujú si za niečo kúpiť strelné zbrane, aby sa im vyrovnali a tak dostali zálusk na naše striebro." Prišli k ním ďalší štyria ľudia. "Kde sú ostatní?"
"Mika a Georga dostali pri stajni. Už sme tu ostali len piati." Odpovedalo mladé, štíhle dievča.
"Do frasa! Piati sa neubránime. Útoky sú čím ďalej tým horšie a mám taký pocit, že na zajtra chystajú niečo veľké. Včera sme vyslali jazdca s žiadosťou o pomoc, nestretol si ho na ceste William?"
"Nestretol som ho nikoho. Museli ho dostať ešte v lese a zamiesť stopy. Nebyť toho, že dnes na vás útočili, tak by dostali asi aj mňa."
"Nedá sa nič robiť, musíme ísť preč. Určite nemajú ani potuchy, že nás tu je už len päť. Inak by sa dnes len tak ľahko nevzdali. Musíme to využiť a odísť kým sa dá. Ďalší útok by sme nevydržali. Striebro berieme so sebou, nenecháme im ho. Cez noc naložíme vozy a hneď ráno vyrazíme. William, pridaj sa k nám a ak to prežijeme, odmena ťa neminie."
"Nebude to také jednoduché, jeden z nich sa dostal do stajne a zabil dva kone. Ostalo nám len päť koní na tri vozy, budeme príliš pomalí." Mladá slečna mala očividne prehľad.
"Bodaj by ich parom vzal! S piatimi koňmi to nezvládneme."
"Prišiel som na koni. Nie je to síce ťažný kôň, ale má vytrvalosť. Je to silný plnokrvník zo západných planín. Ak bude zapriahnutý vo voze vedľa ťažného valacha, tak s ním udrží tempo."
"Takže si sa rozhodol ostať a pomôcť. Výborne! Predstavím ti zbytok z nás. Táto malá, ukecaná dievčina je Aya, moja dcéra. Sam a Ben dokážu nastražiť nálož dynamitu tak, aby odpálila presne to čo má a ani o milimeter viac. Posledný a najstarší z nás je Jack, ale nenechaj sa zmiasť jeho vekom. Na päťdesiat metrov trafí ... hmm... čo to bolo? Dvere od stodoly?" Hlasne sa zasmial.
"Možno neviem najlepšie strieľať, ale tú tvoju veľkú hubu by som trafil aj zo sto metrov. Hah!"
"Tak to vidíš William, z pätnástich osadníkov nás ostalo len päť. Zatrpknutý, hubatý starec, dvojčatá Sam a Ben, moja dcéra Aya a ja. Dosť už ale bolo rozprávania, musíme sa pripraviť na zajtra."
Kým zapadlo slnko, tak plne naložili všetky tri vozy. Dvere do dolu zamkli a zabarikádovali. Pred cestou riadne vykartáčovali a napojili kone. Skontrolovali či sú riadne podkuté a nechali ich v stajni odpočívať. Cez noc držali hliadku, aby ich indiáni nezastihli v spánku.
Zobudili sa ešte pred svitaním. Riadne sa najedli a napili. Cestu budú musieť zvládnuť čo najrýchlejšie a preto zbytočne nezaťažili vozy jedlom. Vzali si len po dva mechy s vodou. Z osady vzali všetky zbrane a muníciu. Každý mal minimálne dva revolvery a dve pušky. Williamovi pribudli k jeho zbraniam Colt S&W No.3 a Colt revolverova puška No.2.
S prvými slnečnými lúčmi vyrazili na cestu. Sam a Ben viedli prvý voz. Johnn a Aya šli v druhom. V poslednom, treťom voze, sedeli William a Jack. Prvých šesť míľ bolo najobťažnejších. Neprístupný terén a veľké množstvo zatáčok im nedovoľovali ísť rýchlo. Úzka cesta im neposkytovala veľa možností na manévrovanie a keby ich tam prepadli, tak by ich určite postrieľali.
William s obavami sledoval les po ľavej strane. Sem tam sa obzrel za seba, či ich neprenasledujú. V ruke držal svoju opakovaciu pušku a na pravom boku mal odopnuté puzdro s jeho koltom. "Myslím, že zatiaľ o nás nevedia."
Jack držal strmene a bič. "Ja by som taký naivný nebol. Podľa mňa číhajú v lese. Sledujú nás a vyčkávajú na svojich bratov. Ale neboj sa, ak sa za nami rozbehnú, tak po nich hodím valček dynamitu. Hah! To ich odradí zahrávať sa so mnou!"
"Si si istý, že to je bezpečné? Na pravej strane je vysoká skala. Ak by ju otras narušil, tak by mohla spadnúť rovno na nás."
"Inu ... je pravda, že by sa to mohlo stať. Náš voz by padajúcim skalám neunikol. Rozdrtilo by nás na prach. Ale radšej nech mi lebku rozdrtí skala, ako keby ma mali indiáni sťahovať z kože. .... Hah! Čo? Nejak si zbledol! Snáď si si to nerozmyslel? Hah!"
"To nie, len tá vyhliadka, že môžem byť rozdrtený, sa mi veľmi nepozdáva." Opäť sa zadíval do lesov.
Po pár minútach jazdy sa pred nimi otvoril les. Zbadali pred sebou rozľahlé planiny s cestou k Vankri City. Keď vyšli z lesa, tak východ slnka na chvíľu oslepil Williama. "Uff, tak predsa sa nám podarilo bezpečne prejsť cez ten priesmyk. Teraz môžeme ísť rýchlejším tempom. S trochou šťastia sme snáď aj ušli indiánom."
Uauauauuu, uauauauuu. Heja! Heja! Heja! Heja! Uauauauauuuu.
"Do pekla! Tí smradi len čakali pokým nevyjdeme z hôr! Ja som vedel, že tam mám hodiť dynamit a zavaliť cestu!" Jack praskol nad koňmi bičom a pohnal ich do klusu.
William sa vyklonil na ľavú stranu aby ich spočítal. "Päť, desať, pätnásť, dvadsať .... do prdele!" Koleso voza prešlo cez kameň na ceste a vozom prudko trhlo. Len tak tak sa stihol zachytiť. "Dávaj pozor kadiaľ ideš! Skoro som vypadol!"
"Nemeľ a strieľaj! Inak sa budeš môcť sťažovať im keď nás dobehnú. Hah!"
Opäť sa vyklonil. Traja indiáni s lukmi sa blížili k ich vozu. Keď ho uvideli, vytiahli luky. Prvého z nich výstrel zrazil zo sedla. Mierenie bolo rýchle, indiáni boli desať metrov od vozu. Druhý výstrel zasiahol koňa pod indiánom. Zviera sa zrútilo na zem a zavalilo pod sebou jazdca. Tretí indián stihol vystreliť a schovať sa za voz. William sa len tak tak stihol schovať pred šípom. Dal znamenie Jackovi. Ten vytiahol skrátenú brokovnicu, vyklonil sa doprava a vystrelil. Sprcha krvy zafarbila pravú polovicu voza načerveno.
Kútikom oka zahliadol niečo na pravej strane. Z poza kopca sa vyrútila skupina približne tridsiatich indiánov a rozbehli sa k prvým dvom vozom. Náhle ním škublo. Guľka prevŕtala plátno vozu len centimetre od jeho hlavy.
"Niektorí z nich majú strelné zbrane!" Zakričal na Jacka.
"Prestaň mlieť a strieľaj! Koľko krát ti to mám ešte opakovať! Heja! Heja!" Opäť praskol bičom po koňoch.
Tentokrát si vybral za ciele indiánov s puškami. Zbadal dvoch, ktorí sa ich práve snažili v sedle nabiť. Musel štyri krát vystreliť kým ich skolil oboch. "Šesť výstrelov," počítal v duchu. Jeho opakovacia puška mala kapacitu šestnásť nábojov.
Vozom mierne otriaslo. Niekto skočil dozadu a začal rezať plachtu. William tasil pravou rukou revolver a vystrelil. Na miesto kde guľka prešla plátnom vyprskla krv. Indián spadol na zem rovno pod kopytá svojho spolubojovníka. Kôň neudržal rovnováhu, zakopol a zrútil sa na zem.
Z prvého voza začali hádzať dynamit. Prvým trom sa indiáni úspešne vyhli, štvrtý však roztrhal troch z nich. Dva kone sa splašili a postavili na zadné. Jazdci sa ich snažili ukľudniť. Prvého dostali z druhého vozu. Ďalšieho zasiahol druhý Williamov výstrel.
Zľava sa zrazu vyrútil jazdec s puškou. William ledva stihol zareagovať a naklonil sa dozadu. Výstrel bol mierený príliš nízko a minul ho. Rýchlo opätoval paľbu, avšak na rozdiel od indiána, on trafil.
"Ááááááá... Prekliaty bastard!"
William sa rýchlo otočil k Jackovi. Výstrel ho škrabol do stehna. Rýchlo zobral šatku a stiahol mu ranu, aby spomalil krvácanie.
"Hah! Neboj sa o mňa, stále zvládnem riadiť voz. Hlavne im nedovoľ, aby sa k nám príliš priblížili. Ja mám tuhý korienok! Už som sa viac poranil pri holení! Hah! Heja! Heja!"
Pred sebou uvidel ako je jeden indián na vrchnej konštrukcii druhého vozu a pomáha ďalšiemu dostať sa tam. Namieril na horného a vystrelil. Dostal ho na prvý krát. Druhý indián neudržal rovnováhu a spadol na cestu. V chvíli keď sa snažil postaviť a utiecť ho prevalcovali ich kone. Koleso voza mu prešlo po lebke, ktorá sa s jasným "PRÁSK" rozletela na kusy.
To už sa na nich opäť hrnuli z oboch strán. Vyklonil sa naľavo a štyri krát vystrelil. Tri guľky našli svoje ciele. Tesne vedľa jeho nohy sa zapichli dva šípy. Na pravej strane vozu bolo cítiť aktivitu. Tri krát náhodne vystrelil do plátna. Votrelec spadol z voza. William hodil opakovačku do voza a vytiahol Colt revolverovú pušku.
Výstrely lietali na všetky strany. Indiáni aj napriek stratám vytrvávali a chceli získať striebro. V diaľke pred sebou uvidel ako niekto vypadol z ľavej strany prvého voza. Prebehol mu mráz po chrbte. Keď o tri zabušenia srdca prešli okolo tela, uvidel mu do tváre.
"Dostali Bena!" Opäť sa vyklonil, aby zistil že naňho práve mieri indián. Našťastie mu zlyhala zbraň. William bleskovo zamieril a vystrelil. "Jack! Máš jednoho napravo!" .... "Jack?"
Otočil sa doprava. Pod Jackovými nohami bola veľká mláka krvy. "Jack! Počuješ ma?!"
"Nemusíš hneď tak vrieskať. Hah." Vykašľal krv. Až potom si William všimol šíp trčiaci mu z hrudi.
"Daj mi uzdu a schovaj sa do voza! Do večera budeme v meste a tam sa o teba postarajú! To vydržíš!"
"Tie drísty si nechaj, do večera by som to nevydržal. Aj tak sme vedeli, že niekto bude musieť ostať vo voze, aby zdržal indiánov čo si prídu pre striebro. Takto je to rozhodovanie aspoň jednoduchšie. Hah! Tak na čo čakáš? Skoč na koňa a odpriahni voz!"
William chcel vykríknuť. Nie! Máme dva kone! Ale Jack mal pravdu, jeden z nich musel nakoniec vo voze ostať. Prehodil si pušku cez rameno a skočil na svojho koňa. Naposledy sa pozrel na Jacka. "Zbohom, priateľ." Uvoľnil kone a odpriahol voz.
Valach sa rozbehol divoko dopredu. William sa so svojim koňom snažil dostať čo najďalej od voza. Obzrel sa za seba. Voz zišiel z cesty smerom ku kopcu a začal spomaľovať. Skupina šiestich indiánov prestala venovať Williamovi pozornosť a šli si pre svoju korisť. Voz už takmer celkom zastavil a indiáni naň začali skákať. "Jack ... ty starý blázon ..."
Nasledujúci výbuch bol ohlušujúci. William bol síce ďaleko od voza, ale aj tak mu zmietlo klobúk z hlavy. Vo voze bol namiesto striebra dynamit.
Piati indiáni pred ním sa otočili, aby sa pozreli čo sa deje. Plní prekvapenia a zdesenia zbadali vybuchnutý voz a roztrhané časti ľudí všade naokolo. Williama zaregistrovali až po chvíli. To už mal William vytiahnutú revolverovú pušku. Vypálil päť rán tak rýchlo, že ani nestihli zareagovať. "Za Jacka," povedal keď precválal okolo ich mŕtvych tiel. Rýchlo prehodil prázdnu pušku cez rameno a vytiahol svoj kolt.
Prvé dva vozy si vytvorili značný náskok vďaka koňom, ktoré boli zvyknuté na ťahanie nákladu. Teraz už však jeho kôň neťahal voz. Rozbehol sa smerom dopredu. Pri vozoch bola stále početná skupina indiánov. Snažili sa zväčšiť medzi nimi medzeru, aby ich rozdelili a aby sa dostali na prvý, menej chránený voz. Traja z nich si ho všimli a začali po ňom strieľať. Kôň bol zvyknutý na prestrelku za jazdy a tak mohol William skvele manévrovať. Keď sa dostal bližšie, tak opätoval paľbu. Často bojoval v sedle a tak aj napriek početnej nevýhode skolil všetkých troch. Stálo ho to ďalších päť striel a tak musel vytiahnuť svoju poslednú zbraň. Revolver S&W, ktorý si zobral v osade.
"Posledných šesť nábojov, " premietal nahlas. Kopol svojho koňa do slabín a cválal smerom k druhému vozu, aby aspoň na chvíľu zdržal indiánov.
Tu túúúúúúú, tu túúúúúúúú. Tu túúúúúúú, tu túúúúúúú.
Z diaľky bolo počuť vojenskú trubku. Z juhu sa rútil oddiel dvadsiatich jazdcov. Indiáni boli zaskočení. Snažili sa sformovať, ale to sa už ozývala paľba vojenských pušiek. O pár minút bolo po zbesilej naháňačke. Veliteľ jazdcov sa rozbehol smerom k Williamovi.
"Zas som ťa musel zachrániť?" Zasmial sa Ben Lemin. "Ja som ti hovoril, že s tebou pošlem desať jazdcov, ale ty máš svoju hlavu ..."
"Nabudúce už dám na tvoju radu Ben."
"Nedáš. Sám to dobre vieš ty mula tvrdohlavá."
"Nedám, pravdu máš," povedal William so smiechom.
"Čo už s tebou narobím ... Tak mi aspoň povedz čo sa stalo."
"Je to dlhý príbeh. Začalo sa to keď som prišiel k horám a počul som výbuchy dynamitu na povrchu..."
Vankri City bolo ubránené. Morihubova banda bola porazená a zahnaná na útek. Oddiel Udatných jazdcov pod vedením Bena Lemina ostal ešte v pevnosti Fort Knox, pokým sa nevráti pôvodná osádka.
William bol už deň aj pol jazdy na sever od Vankri City. Michael ho prehováral, aby ostal v meste ako čestný hosť. Zdržal sa však len na tak dlho, aby sa zotavil a porozprával s Benom o tom, ako sa darí Udatným jazdcom a hlavne jeho rodnému mestu, Chicagu. Odišiel hneď ako začalo svitať. Spomína si, ako ho ráno zastavil Ben.
"Počkaj ešte, kam ideš?"
"Na sever, k horám."
"V tých horách je len strieborný dol a smrť. Dostali sa k nám správy, že sa tam zbadali indiánskych prieskumníkov z kmeňa Cheyenov. Určite sa na niečo chystajú. Počkaj tu radšej s nami a potom sa spoločne vydáme na západ, domov."
"Prepáč, ale musím ísť. Niečo mi hovorí že by som sa mal vydať na sever."
"Tak potom počkaj ešte 30 minút. Pošlem s tebou desať našich jazdcov. Na ceste môžeš stretnúť zbytky Morihubovej bandy. Na početnú jazdeckú skupinu si netrúfnu."
William sa usmial. "Predsa vieš, že vždy jazdím sám. A aj tak, čo by sa mi mohlo stať? Pred dvoma dňami bola do dolu vyslaná skupina desiatich vojakov, aby zabezpečili eskortu pre vozy so striebrom. Keď bola cesta dosť bezpečná pre nich, tak je bezpečná aj pre mňa."
Ben sa tiež zasmial. "Ako inak," a začal spievať. "I´ll be what I am, a Solitary man.... Raz ťa tá tvoja prezývka bude stáť život."
"Aspoň umriem v sedle a s piesňou na perách".
Naposledy sa zasmiali a rozlúčili sa.
Odvtedy už ubehlo poldruha dňa. Oba dni bolo krásne slnečné počasie a tak sa William nikam neponáhľal. Na koni šiel takmer krokom, vychutnával si výhľad na hory týčiace sa pred ním. Na sever bola vyjazdená cesta od vozov, ktoré zásobovali strieborný dol a vracali sa späť s nákladom striebra. Zatiaľ nestretol nikoho z Morihubovej bandy, za čo bol celkom vďačný. Vlastne, okrem pár bizónov nestretol na svojej ceste živú dušu. Často zvykol cestovať sám, ale v týchto letných horúčavách by bola spoločnosť vítaná. "Mal som si so sebou vziať aspoň knihu," premýšľal nahlas.
Aktivitu v dole bolo počuť už z diaľky. Výbuchy dynamitu sa nedali s ničím iným zameniť. Niečo bolo však na nich zvláštne. Boli počuť až príliš jasne. To nie sú výbuchy v dole! To sú výbuchy na povrchu! Kopnutím do slabín popohnal svojho koňa do cvalu. Posledných šesť míľ viedlo cez horský priesmyk plný zatáčok. Po chvíli bola na pravej strane priesmyku odbočka so smerovou ceduľou k dolu. William stočil svojho koňa doprava. Teraz si bol už úplne istý že to boli výbuchy na povrchu. Bolo počuť ako dynamit trhá kmene stromov a ako padajú dole. Cesta sa náhle točila doľava, za odbočkou sa stromy rozišli a uvidel ako skupina indiánov útočí na osadu pri dole. Štyria indiáni mu vbehli priamo do cesty. Nečakane ich zaskočil zozadu. Neváhal, vytiahol svoj Colt 1860 a štyrmi presnými strelami ich zabil. Rýchlo zosadol zo svojho koňa a uviazal ho k najbližšiemu stromu. Zo sedlového vaku vytiahol Opakovaciu pušku, prehodil ju cez rameno a začal postupovať smerom k osade s koltom v ruke. Rozbehol sa k hromade dreva pred sebou, aby sa za ňou kryl. Keď sa vystrčil napravo, tak uvidel ako sa dvaja indiáni snažia dostať do jednej z chatrčí cez okno. Prvého trafil do chrbta keď bol práve v okne, druhý sa stihol otočiť, ale neskoro. Guľka ho trafila presne do hlavy. Zrazu počul veľký krik z pravej strany. Traja indiáni sa rútili s tomahawkami priamo na neho. Uvedomil si, že nemá náboje. Siahol cez rameno pre pušku. BUM!!! Ohlušujúci výbuch ho odhodil na chrbát. Po indiánoch ostali na zemi len končatiny. Rýchlo sa snažil postaviť a vziať do rúk pušku. Kopanec do hrudi ho opäť položil na chrbát.
"Kto si a čo chceš?" Týčil sa nad ním mohutný chlap a mieril pritom naňho koltom.
"Som dobrodruh William, išiel som z Vankri City smerom na sever. Počul som výbuchy a tak som sa šiel pozrieť čo sa deje." Zakašlal. "Indiáni. Ešte tu nejakí sú?"
"Nie, tí traja boli poslední." Hmm... "Z Vankri City?" Chlapík mu podal ruku. "Ja som Johnn Hunnen, starosta osady a vedúci ťažby. Ako to vyzerá v meste? Prečo nám ešte neposlali vojenskú eskortu? Poslali sme im všetkých bojaschopných na obranu mesta. Ak je po boji, tak by mali prísť späť."
William prijal pomocnú ruku a zdvihol sa zo zeme. "Mesto bolo ubránené, už sa len odstraňujú následky boja.... Eskortu vám tu predsa poslali pred tromi dňami. Desať vojakov na zabezpečenie bezpečnej cesty pre vozy so striebrom."
"Prekliati indiáni! Tak odtiaľ majú tie zbrane. Museli ich prepadnúť!"
William zdvihol zo zeme klobúk a nasadil si ho na hlavu. "Prečo tu nemáte stálu vojenskú osádku, keď vás ohrozujú indiáni?"
"Lebo tomu vždy tak nebolo. Doteraz sa o nás nezaujímali. Teraz ich však ohrozujú kmene zo severných lesov. Už im zobrali polovicu územia. Potrebujú si za niečo kúpiť strelné zbrane, aby sa im vyrovnali a tak dostali zálusk na naše striebro." Prišli k ním ďalší štyria ľudia. "Kde sú ostatní?"
"Mika a Georga dostali pri stajni. Už sme tu ostali len piati." Odpovedalo mladé, štíhle dievča.
"Do frasa! Piati sa neubránime. Útoky sú čím ďalej tým horšie a mám taký pocit, že na zajtra chystajú niečo veľké. Včera sme vyslali jazdca s žiadosťou o pomoc, nestretol si ho na ceste William?"
"Nestretol som ho nikoho. Museli ho dostať ešte v lese a zamiesť stopy. Nebyť toho, že dnes na vás útočili, tak by dostali asi aj mňa."
"Nedá sa nič robiť, musíme ísť preč. Určite nemajú ani potuchy, že nás tu je už len päť. Inak by sa dnes len tak ľahko nevzdali. Musíme to využiť a odísť kým sa dá. Ďalší útok by sme nevydržali. Striebro berieme so sebou, nenecháme im ho. Cez noc naložíme vozy a hneď ráno vyrazíme. William, pridaj sa k nám a ak to prežijeme, odmena ťa neminie."
"Nebude to také jednoduché, jeden z nich sa dostal do stajne a zabil dva kone. Ostalo nám len päť koní na tri vozy, budeme príliš pomalí." Mladá slečna mala očividne prehľad.
"Bodaj by ich parom vzal! S piatimi koňmi to nezvládneme."
"Prišiel som na koni. Nie je to síce ťažný kôň, ale má vytrvalosť. Je to silný plnokrvník zo západných planín. Ak bude zapriahnutý vo voze vedľa ťažného valacha, tak s ním udrží tempo."
"Takže si sa rozhodol ostať a pomôcť. Výborne! Predstavím ti zbytok z nás. Táto malá, ukecaná dievčina je Aya, moja dcéra. Sam a Ben dokážu nastražiť nálož dynamitu tak, aby odpálila presne to čo má a ani o milimeter viac. Posledný a najstarší z nás je Jack, ale nenechaj sa zmiasť jeho vekom. Na päťdesiat metrov trafí ... hmm... čo to bolo? Dvere od stodoly?" Hlasne sa zasmial.
"Možno neviem najlepšie strieľať, ale tú tvoju veľkú hubu by som trafil aj zo sto metrov. Hah!"
"Tak to vidíš William, z pätnástich osadníkov nás ostalo len päť. Zatrpknutý, hubatý starec, dvojčatá Sam a Ben, moja dcéra Aya a ja. Dosť už ale bolo rozprávania, musíme sa pripraviť na zajtra."
Kým zapadlo slnko, tak plne naložili všetky tri vozy. Dvere do dolu zamkli a zabarikádovali. Pred cestou riadne vykartáčovali a napojili kone. Skontrolovali či sú riadne podkuté a nechali ich v stajni odpočívať. Cez noc držali hliadku, aby ich indiáni nezastihli v spánku.
Zobudili sa ešte pred svitaním. Riadne sa najedli a napili. Cestu budú musieť zvládnuť čo najrýchlejšie a preto zbytočne nezaťažili vozy jedlom. Vzali si len po dva mechy s vodou. Z osady vzali všetky zbrane a muníciu. Každý mal minimálne dva revolvery a dve pušky. Williamovi pribudli k jeho zbraniam Colt S&W No.3 a Colt revolverova puška No.2.
S prvými slnečnými lúčmi vyrazili na cestu. Sam a Ben viedli prvý voz. Johnn a Aya šli v druhom. V poslednom, treťom voze, sedeli William a Jack. Prvých šesť míľ bolo najobťažnejších. Neprístupný terén a veľké množstvo zatáčok im nedovoľovali ísť rýchlo. Úzka cesta im neposkytovala veľa možností na manévrovanie a keby ich tam prepadli, tak by ich určite postrieľali.
William s obavami sledoval les po ľavej strane. Sem tam sa obzrel za seba, či ich neprenasledujú. V ruke držal svoju opakovaciu pušku a na pravom boku mal odopnuté puzdro s jeho koltom. "Myslím, že zatiaľ o nás nevedia."
Jack držal strmene a bič. "Ja by som taký naivný nebol. Podľa mňa číhajú v lese. Sledujú nás a vyčkávajú na svojich bratov. Ale neboj sa, ak sa za nami rozbehnú, tak po nich hodím valček dynamitu. Hah! To ich odradí zahrávať sa so mnou!"
"Si si istý, že to je bezpečné? Na pravej strane je vysoká skala. Ak by ju otras narušil, tak by mohla spadnúť rovno na nás."
"Inu ... je pravda, že by sa to mohlo stať. Náš voz by padajúcim skalám neunikol. Rozdrtilo by nás na prach. Ale radšej nech mi lebku rozdrtí skala, ako keby ma mali indiáni sťahovať z kože. .... Hah! Čo? Nejak si zbledol! Snáď si si to nerozmyslel? Hah!"
"To nie, len tá vyhliadka, že môžem byť rozdrtený, sa mi veľmi nepozdáva." Opäť sa zadíval do lesov.
Po pár minútach jazdy sa pred nimi otvoril les. Zbadali pred sebou rozľahlé planiny s cestou k Vankri City. Keď vyšli z lesa, tak východ slnka na chvíľu oslepil Williama. "Uff, tak predsa sa nám podarilo bezpečne prejsť cez ten priesmyk. Teraz môžeme ísť rýchlejším tempom. S trochou šťastia sme snáď aj ušli indiánom."
Uauauauuu, uauauauuu. Heja! Heja! Heja! Heja! Uauauauauuuu.
"Do pekla! Tí smradi len čakali pokým nevyjdeme z hôr! Ja som vedel, že tam mám hodiť dynamit a zavaliť cestu!" Jack praskol nad koňmi bičom a pohnal ich do klusu.
William sa vyklonil na ľavú stranu aby ich spočítal. "Päť, desať, pätnásť, dvadsať .... do prdele!" Koleso voza prešlo cez kameň na ceste a vozom prudko trhlo. Len tak tak sa stihol zachytiť. "Dávaj pozor kadiaľ ideš! Skoro som vypadol!"
"Nemeľ a strieľaj! Inak sa budeš môcť sťažovať im keď nás dobehnú. Hah!"
Opäť sa vyklonil. Traja indiáni s lukmi sa blížili k ich vozu. Keď ho uvideli, vytiahli luky. Prvého z nich výstrel zrazil zo sedla. Mierenie bolo rýchle, indiáni boli desať metrov od vozu. Druhý výstrel zasiahol koňa pod indiánom. Zviera sa zrútilo na zem a zavalilo pod sebou jazdca. Tretí indián stihol vystreliť a schovať sa za voz. William sa len tak tak stihol schovať pred šípom. Dal znamenie Jackovi. Ten vytiahol skrátenú brokovnicu, vyklonil sa doprava a vystrelil. Sprcha krvy zafarbila pravú polovicu voza načerveno.
Kútikom oka zahliadol niečo na pravej strane. Z poza kopca sa vyrútila skupina približne tridsiatich indiánov a rozbehli sa k prvým dvom vozom. Náhle ním škublo. Guľka prevŕtala plátno vozu len centimetre od jeho hlavy.
"Niektorí z nich majú strelné zbrane!" Zakričal na Jacka.
"Prestaň mlieť a strieľaj! Koľko krát ti to mám ešte opakovať! Heja! Heja!" Opäť praskol bičom po koňoch.
Tentokrát si vybral za ciele indiánov s puškami. Zbadal dvoch, ktorí sa ich práve snažili v sedle nabiť. Musel štyri krát vystreliť kým ich skolil oboch. "Šesť výstrelov," počítal v duchu. Jeho opakovacia puška mala kapacitu šestnásť nábojov.
Vozom mierne otriaslo. Niekto skočil dozadu a začal rezať plachtu. William tasil pravou rukou revolver a vystrelil. Na miesto kde guľka prešla plátnom vyprskla krv. Indián spadol na zem rovno pod kopytá svojho spolubojovníka. Kôň neudržal rovnováhu, zakopol a zrútil sa na zem.
Z prvého voza začali hádzať dynamit. Prvým trom sa indiáni úspešne vyhli, štvrtý však roztrhal troch z nich. Dva kone sa splašili a postavili na zadné. Jazdci sa ich snažili ukľudniť. Prvého dostali z druhého vozu. Ďalšieho zasiahol druhý Williamov výstrel.
Zľava sa zrazu vyrútil jazdec s puškou. William ledva stihol zareagovať a naklonil sa dozadu. Výstrel bol mierený príliš nízko a minul ho. Rýchlo opätoval paľbu, avšak na rozdiel od indiána, on trafil.
"Ááááááá... Prekliaty bastard!"
William sa rýchlo otočil k Jackovi. Výstrel ho škrabol do stehna. Rýchlo zobral šatku a stiahol mu ranu, aby spomalil krvácanie.
"Hah! Neboj sa o mňa, stále zvládnem riadiť voz. Hlavne im nedovoľ, aby sa k nám príliš priblížili. Ja mám tuhý korienok! Už som sa viac poranil pri holení! Hah! Heja! Heja!"
Pred sebou uvidel ako je jeden indián na vrchnej konštrukcii druhého vozu a pomáha ďalšiemu dostať sa tam. Namieril na horného a vystrelil. Dostal ho na prvý krát. Druhý indián neudržal rovnováhu a spadol na cestu. V chvíli keď sa snažil postaviť a utiecť ho prevalcovali ich kone. Koleso voza mu prešlo po lebke, ktorá sa s jasným "PRÁSK" rozletela na kusy.
To už sa na nich opäť hrnuli z oboch strán. Vyklonil sa naľavo a štyri krát vystrelil. Tri guľky našli svoje ciele. Tesne vedľa jeho nohy sa zapichli dva šípy. Na pravej strane vozu bolo cítiť aktivitu. Tri krát náhodne vystrelil do plátna. Votrelec spadol z voza. William hodil opakovačku do voza a vytiahol Colt revolverovú pušku.
Výstrely lietali na všetky strany. Indiáni aj napriek stratám vytrvávali a chceli získať striebro. V diaľke pred sebou uvidel ako niekto vypadol z ľavej strany prvého voza. Prebehol mu mráz po chrbte. Keď o tri zabušenia srdca prešli okolo tela, uvidel mu do tváre.
"Dostali Bena!" Opäť sa vyklonil, aby zistil že naňho práve mieri indián. Našťastie mu zlyhala zbraň. William bleskovo zamieril a vystrelil. "Jack! Máš jednoho napravo!" .... "Jack?"
Otočil sa doprava. Pod Jackovými nohami bola veľká mláka krvy. "Jack! Počuješ ma?!"
"Nemusíš hneď tak vrieskať. Hah." Vykašľal krv. Až potom si William všimol šíp trčiaci mu z hrudi.
"Daj mi uzdu a schovaj sa do voza! Do večera budeme v meste a tam sa o teba postarajú! To vydržíš!"
"Tie drísty si nechaj, do večera by som to nevydržal. Aj tak sme vedeli, že niekto bude musieť ostať vo voze, aby zdržal indiánov čo si prídu pre striebro. Takto je to rozhodovanie aspoň jednoduchšie. Hah! Tak na čo čakáš? Skoč na koňa a odpriahni voz!"
William chcel vykríknuť. Nie! Máme dva kone! Ale Jack mal pravdu, jeden z nich musel nakoniec vo voze ostať. Prehodil si pušku cez rameno a skočil na svojho koňa. Naposledy sa pozrel na Jacka. "Zbohom, priateľ." Uvoľnil kone a odpriahol voz.
Valach sa rozbehol divoko dopredu. William sa so svojim koňom snažil dostať čo najďalej od voza. Obzrel sa za seba. Voz zišiel z cesty smerom ku kopcu a začal spomaľovať. Skupina šiestich indiánov prestala venovať Williamovi pozornosť a šli si pre svoju korisť. Voz už takmer celkom zastavil a indiáni naň začali skákať. "Jack ... ty starý blázon ..."
Nasledujúci výbuch bol ohlušujúci. William bol síce ďaleko od voza, ale aj tak mu zmietlo klobúk z hlavy. Vo voze bol namiesto striebra dynamit.
Piati indiáni pred ním sa otočili, aby sa pozreli čo sa deje. Plní prekvapenia a zdesenia zbadali vybuchnutý voz a roztrhané časti ľudí všade naokolo. Williama zaregistrovali až po chvíli. To už mal William vytiahnutú revolverovú pušku. Vypálil päť rán tak rýchlo, že ani nestihli zareagovať. "Za Jacka," povedal keď precválal okolo ich mŕtvych tiel. Rýchlo prehodil prázdnu pušku cez rameno a vytiahol svoj kolt.
Prvé dva vozy si vytvorili značný náskok vďaka koňom, ktoré boli zvyknuté na ťahanie nákladu. Teraz už však jeho kôň neťahal voz. Rozbehol sa smerom dopredu. Pri vozoch bola stále početná skupina indiánov. Snažili sa zväčšiť medzi nimi medzeru, aby ich rozdelili a aby sa dostali na prvý, menej chránený voz. Traja z nich si ho všimli a začali po ňom strieľať. Kôň bol zvyknutý na prestrelku za jazdy a tak mohol William skvele manévrovať. Keď sa dostal bližšie, tak opätoval paľbu. Často bojoval v sedle a tak aj napriek početnej nevýhode skolil všetkých troch. Stálo ho to ďalších päť striel a tak musel vytiahnuť svoju poslednú zbraň. Revolver S&W, ktorý si zobral v osade.
"Posledných šesť nábojov, " premietal nahlas. Kopol svojho koňa do slabín a cválal smerom k druhému vozu, aby aspoň na chvíľu zdržal indiánov.
Tu túúúúúúú, tu túúúúúúúú. Tu túúúúúúú, tu túúúúúúú.
Z diaľky bolo počuť vojenskú trubku. Z juhu sa rútil oddiel dvadsiatich jazdcov. Indiáni boli zaskočení. Snažili sa sformovať, ale to sa už ozývala paľba vojenských pušiek. O pár minút bolo po zbesilej naháňačke. Veliteľ jazdcov sa rozbehol smerom k Williamovi.
"Zas som ťa musel zachrániť?" Zasmial sa Ben Lemin. "Ja som ti hovoril, že s tebou pošlem desať jazdcov, ale ty máš svoju hlavu ..."
"Nabudúce už dám na tvoju radu Ben."
"Nedáš. Sám to dobre vieš ty mula tvrdohlavá."
"Nedám, pravdu máš," povedal William so smiechom.
"Čo už s tebou narobím ... Tak mi aspoň povedz čo sa stalo."
"Je to dlhý príbeh. Začalo sa to keď som prišiel k horám a počul som výbuchy dynamitu na povrchu..."
Naposledy upravené moderátorom:
DeletedUser9287
Hosť
John - Statočný hrdina - grafický príspevok
Ako to obmedzenie veľkosti súboru je dosť na škodu
prikladám preto aj screen http://prntscr.com/400ahq
Ako to obmedzenie veľkosti súboru je dosť na škodu
prikladám preto aj screen http://prntscr.com/400ahqPrílohy
DeletedUser9056
Hosť
DeletedUser9287
Hosť
jéj ďakujem, ako si to urobil?
DeletedUser9056
Hosť
daj preč tú * pred http
//. Keď to budeš mať, pomažem moje príspevky
DeletedUser9287
Hosť
v pohode ich nechaj, nech vidia aký si šikovný
DeletedUser9287
Hosť
DeletedUser
Hosť
prekrásne niečo
DeletedUser9056
Hosť
Urobím ako si praješ, nechám ich.. A teraz k samotnému dielu, krásna práca. Ozaj si si dala záležať...
A teraz k samotnému dielu, krásna práca. Ozaj si si dala záležať... DeletedUser
Hosť
prekrásne, klobúk dole....
DeletedUser5584
Hosť
Ja som sa asi zamiloval do tej dievčiny hehe
fakt nádhera
fakt nádhera
DeletedUser10552
Hosť
Slepota
Mal som to uložené v kompe a inšpiroval som sa radšej teda mažem
Mal som to uložené v kompe a inšpiroval som sa
radšej teda mažem
Naposledy upravené moderátorom:
DeletedUser6016
Hosť
- Stav