Príbeh
31.10.1825
"Henry, počul si už príbeh o Žoldnierovi z lesov?" spýtal sa Jack v bare v meste Phoenix.
"Nie. Je to zaujímavý príbeh? odpovedal Henry popritom, ako nalieval whisky šerifovi Johnomi.
"Veru áno, cheš si ho vypočuť?" povedal Jack potom, ako s Henrym, Johnom a Waupeem vypili desiatu rundu toho večera.
"Hej hej, len už nech John nespieva znova tu odrhovačku, ktorú vybľakuje celý večer a plaší mi tým zákazníkov.
"No, takže tento príbeh sa stal pred 50 rokmi, keď vypukla vojna o nezávislosť. Vtedy generál Gage nepovolal do zbrane iba sedliakov, ale aj najlepších žoldnierov a jeden z nich bol aj obávaný vojak, ktorého nazývali prosto Žoldnier, pretože vraj bojoval vo všetkých armádach sveta. Nepriatelia sa ho báli, pretože svojich nepriateľov iba zranil, potom im vytrhal všetky zuby, ktoré navliekal na šnúry, ktorými si potom ozdoboval sedlo, a nakoniec im odťal vrch hlavy so svojím tomahawkom, ktorý vraj ukradol miestnemu šamanovi, ktorý naňho zoslal kliatbu. "Počúvate všetci?" spýtal sa Jack svojich spolubesedníkov.
"Jasné, ale pokračuj, inak začnem prosiť Johna aby spieval," odpovedal Henry ako im nalieval daľšiu whisky.
"Takže, v roku 1775 keď sa bojovalo aj okolo nášho mesta, zapojil sa do bojov aj tento Žoldnier, ktorý mal mať v nedaľekých lesoch nejakú chatu, takže to pokladal za povinnosť brániť svoj dom a jeho okolie, aj keď sa ľudí stránil. No, aby som neodbiehal, vtedy tu časť žoldnier, aj s ním, padli do obkľúčenia a boli v presile. Síce bojovali udatne a zabili veľa Angličanov, no aj oni mali veľké straty a nakoniec zostali asi dva tucty Angličanov a iba jeden vojak, Žoldnier, ktorý bol ťažko zranený a dal sa na útek, no po pár kilometroch už nevládal utekať, tak si radšej nabil pušku a kolt a začal strielať nepriateľov, no po zabití prvého tucta sa mu minuli náboje a tak vytiahol svoj tomahawk a lovecký nôž a zaútočil na zvyšok mužov. Angličania sa len bezducho bránili, pretože Žoldnier bojoval ako nejaký dávny hrdina a kosil svojich nepriateľov jediným sekom, takže o chvíľu stál iba on a okolo neho boli ešte traja živí nepriatelia. Jedného po druhom obchádzal, vytrhával im zuby, no neodsekával im vrch hlavy, a zatínal svoj lovecký nôž do ich brúch, a cez vzniknuté diery im vyťahoval ich čreva a vešal ich na okolité stromy. Po tom čo sa zbavil dvoch protivníkov, prišiel ku tretiemu a potichu mu povedal:"Mysleli ste si že ma zabijete?" spýtal sa a začal sa smiať príšerným smiechom. Už sa chystal zabodnúť nôž aj do posledného muža, no ten rýchlo vytiahol svoj kolt a vystrieľal doňho všetkých 6 nábojov. Najprv sa zdalo, že Žoldnier si to ani nevšimol, no o chvíľu sa sklátil na zem a potichu povedal:"Ešte sa uvidíme, priateľu." a skonal." dopovedal Jack,
zatiaľ čo okolo neho bolo hrobové ticho.
"Ehm, a to má byť všetko?" spýtal sa Henry akoby trocha vystrašene.
"Nie, to ešte nie je koniec. Pretože tento vojak čo prežil sa volal Henry a potom, čo sa uzdravil, rozhodol sa skoncovať s armádou a kúpil si v tomto meste bar, no nikdy nezabudol na to, čo mu povedal Žoldnier. Presne o rok, čo zabil Žoldniera, sa to stalo. Bol práve Halloween, a chystal sa zavrieť, no keď niečo kontroloval otočený chrbtom ku dverám, niekto vstúpil. Otočil sa vynadať prišelcovi, no nikto tam nebol, tak sa rozhodol pokračovať v práci, keď v tom si niekto sadol na stoličku rovno za ním. Nahnevane sa otočil s úmyslom hosťa poslať do čerta, no keď zbadal, kto tam sedel, onemel. Sedel tam totižto Žoldnier, no jeho tvár bola popolavá, na niektorých miestach dokonca čierna a cez diery po guľkách videl steny svojho baru. Žoldnier sa naňho iba usmieval, a vytiahol kolt, ktorým ho Henry zabil a nôž, ktorým on zabíjal vojakov a položil obidve zbrane na pult. Henry sa od strachu nemohol ani hýbať, tak iba sledoval ako Žoldnier pomaly vstal, prešiel za pult a postavil sa zoči-voči nemu. Vtedy Žoldnier prehovoril:"Vidíš priateľu, znova sme sa stretli." a začal sa smiať tým príšerným smiechom ako vtedy v lese. Henry chcel niečo povedať, no Žoldnier mu rýchlo strelil do obidvoch nôh tesne nad kolenami a vrazil mu svoj nôž do brucha. Henry začal mocne kričať, no Žoldnier mu rýchlo vrazil päsťou do zubou tak silno, až mu všetky povypadávali. Vtedy si Žoldnier začal potichu pospevovať a vešať jeho črevá po všetkých stoloch a trámoch. Keď sa ku Henrymu opäť vrátil, začal zbierať jeho zuby a predtým, než Henry naposledy vydýchol, naklonil sa, a šeptom mu povedal:"Priateľu mňa nezabiješ. Nikdy. A tvojho syna tiež navštívim" a pobral sa ku vchodu, no tam sa stretol s vtedajším šerifom, ktorý doňho párkrát vystrelil, no Žoldnier ho odhodil a bežal tým smerom, kde bola jeho chata. Nikto ho už viac nevidel, no keď sa muži odvážili vstúpiť do chaty tak skoro umreli od strachu, pretože steny boli pokryté črevami a zubmi jeho obetí." dokončil rozprávanie Jack a zahľadel sa na svojich kamarátov. John a Waupee vyzerali normálne, no Henry bol celý biely a viditeľne sa triasol.
"Počuj H-Henry, ne-nevolal sa tvoj o-otec Henry? spýtal sa pripito John.
"A-áno volal sa tak. A pracoval v tomto bare pred 50 rokmi." povedal vystrašene Henry.
"No, tak my už asi pôjdeme, nie chlapci?" spýtal sa Jack.
"D-dobre tak chodťe." odpovedal Henry, zatiaľ čo do seba rýchlo otočil tri poháriky whisky."Ja to tu už nejako zvádnem." posledné slová musel takmer zakričať, pretože tí traja už boli takmer pri dverách.
Neboj sa Henry nič ti nehrozí." povedal sám sebe a otočil sa chrbtom ku dverám s úmyslom naliať si ešte whiskey, no vtedy sa otvorili dvere a niekto vstúpil do baru. Heny takmer omdlel, no zachoval si rozvahu a ponad plece zakričal:"J-je tu niekto?" no nikto mu neodpovedal. Rozhodol sa vykašľať na pohárik a namiesto toho do seba otočil asi polovicu fľaše, keď v tom si niekto sadol a jeho chrbát a položil na pult dve veci. Henry sa pomaly otočil a zaregistroval iba tri veci. Ostrý lovecký nôž. Nabitý a odistený kolt. A prázdnu stoličku. Z úľavou si vydýchol, no vtedy niekto spoza jeho chrbta povedal:"Ahoj priateľu.".
if paf
S partiov chlapcov sa nahanaly v lese a stretli indiána :indian Ktorý im prezradil že v lese je jaskyňa kde maju byt zlaté nuggety. S chlapcamy patrali a patrali až do noci.No ked bola noc boly vystrašeny a strateny v krajine lesov.