Šerif pwrd by Whiskey ozdobuje mesto
Šerif sa náhle zobudil na to, ako ho na koži šteklila zima. Rýchlo vstal a šiel zavrieť okno, keď si to všimol. Celé mesto zmenilo svoju farbu. Už tam neboli vidieť typické farby stavieb, ale len biela prikrývka, ktorá pohltila každý kúsok zeme, strechy a všetko, čo trčalo mimo budov pod holým nebom. Šerif sa rýchlo obliekol a vybehol von. Mrazivý vietor mu ihneď poslal facku až mu začal tiecť sopeľ z nosa. Pozrel sa na obe strany prázdnej ulice a chytro si ho utrel do rukáva. Vrátil sa späť dnu a vytiahol kalendár a zbraň. Kalendár mu hovoril, že sú asi dva týždne pred Vianocami a zbraň mu napovedala, koľko nábojov v sebe skrýva. Šerif vyšiel opäť pred budovu a všetko čo mu zbraň ponúkala vystrielal do oblohy.
„Vstávajte ľudia! Hor sa do práce! Nedrichmite lebo vás prídem zobudiť osobne studeným vedrom! Naše mesto navštívila zima a jej biely kamarát, tak ma tu nenechávajte mrznúť samého!" zakričal na celé mesto a o pár minút pred ním už všetci obyvatelia s radosťou hľadeli vôkol seba na tú nádheru, len šerif bol stále nervózny.
„Všetci viete, čo máte robiť. Spravíme tú najkrajšiu výzdobu zo všetkých okolitých miest, nemáme na to veľa času, takže okamžite choďte do práce. Výnimku dostane len Henry. Kamarát ty mi najprv zo dve zo tri pekne nalej a môžeš sa pustiť do práce tiež," skončil šerif a všetci sa rozutekali k svojim obydliam, pričom frflali na šerifa ako sa dalo, že ich len buzeruje a že do Vianoc je ešte kopa času. Šerif si zatiaľ nalial u Henryho v bare nie dva-tri štamprlíky ale pol fľaše pričom tvrdil, že ho to akurát dobre zahreje. Keď vyšiel von tak sa mu krútila hlava, lebo dať si na lačno taký tvrdý alkohol v podobe Whiskey nie je zrovna najrozumnejšie. Rozhodol sa, že bude dohliadať na výzdobu. Najprv však navštívil ľudí, ktorí túto výzdobu a všetko čo k nej patrí musia pripraviť predom. Najprv prišiel do domu staršej pani, ktorá vyrábala venčeky a ozdoby v podobe výrobkov z ihličnatých stromov. Staršia pani mu naliala ďalšie dva štamprlíky a šerif spokojne odišiel do domu pekárky. Tá už veselo piekla medovníky, perníčky a sušienky a jej sestra pripravovala salónky, sladké dobroty z čokolády a marcipánu. Šerif ich taktiež ako starú pani pochválil a pobral si sladkostí a dobrôt do vačku koľko sa mu zmestilo. Ďalšiu zastávky si urobil v stájach kde chvíľu sledovali zbrojára, ako kŕmi kone ovosom a potom obaja prišli k Henrymu na panáka.
„John človeče, ešte je len obed a ty už máš v sebe viac whiskey ako studňa vody," pokarhal ho Henry.
„Heenry, to nie je fér prirovnávať ma k stuudni, keď tam nie je vodaa ale ľad! Ty počuj, to by bola sranda, keby sa na jaar objavila v studni namieesto vody, whiskey. Nepotreboval by som ani vedro, spúšťal by som sa po ňu sám a naberal by som ju do bruška," trošku nezrozumiteľne mu odpovedal šerif John a spolu so zbrojárom sa začali chichútať.
Vonku začalo opäť snežiť a John vyšiel von, pričom si zobral ďalšiu fľašu a začal dirigovať obyvateľov, ktorý nič nerobili.
„Čo tu stojíte jak zamrznuté stĺpy, poďme pekne pripravovať mestečko, kto sa nudí, nech ide pomôcť Henrymu ozdobiť bar, ten musí vyzerať najmajastetnajš..no veď viete," oznámil im John a utiahol si z fľaše ďalší glg.
„Nezdá sa vám šerif nejaký čudný?" spýtala sa sa hrobárka.
„Samozrejme že áno. Veď z neho tiahne jak z pivového suda. Dúfam, že nepôjde navštíviť pekárky, lebo ak na nich dýchne, rozpustia sa im všetky dobroty a omráči ich to tak na týždeň," skonštatoval jej manžel.
Šerif tackavo prišiel k radnici, kde začal nadávať, pretože deti doňho začali hádzať snehové gule.
„Vy smradi veď počkajte keď sa rozbehnem!" začal na nich kričať, no keď sa pohol padol na nos a vypadla mu fľaša do snehu a než ju vybral, omrzli mu všetky prsty. Deti sa mu len smiali a kričali naňho.
„Šerif, máte nos červený ako Rudolf, mali by sme vás zapriahnuť, ha-ha-ha!"
Johnovi sa podarilo postaviť a zavolal ľudí, aby najkrajšie ozdoby použili na radnicu, zatiaľ čo on išiel pohľadať hlavného mestského radcu. O chvíľu vyšiel von a tváril sa namrzene.
„Čo čumíte? Robte!" nervózne na nich začal zjapať.
„Počkáme radšej na pána radcu, nech si sám vyberie akú chce výzdobu," povedala mu krajčírka.
„On vám nič nepovie ani nepomôže. Zase len sedí na tej jeho úžasnom kresle fajčí cigary a škrábe sa v ri..."
„Šerif! Sú tu aj deti preboha!" zahriakla ho krajčírka.
John odišiel ku sebe dnu a vypil aj zvyšok fľaše. Ani sa nenazdal a vonku bola tma, no keď tam vyšiel, zbadal nádherne vyzdobené mesto, ľudia so sviečkami si spievali vianočné koledy a deti jedli sladkosti. Zrazu však k nemu prišiel Henry.
„John! Na niečo sme zabudli! Tvoja budova! Nie je ešte ozdobená a zajtra má prísť návšteva z ostatných miest, sám si predsa tvrdil, že sa pred nimi musíme čo najlepšie ukázať. Donesiem rebrík a ozdobíme ti to tu," povedal mu a o pár minút už s pomocou obyvateľov a detí priniesol rebrík a posledné ozdoby.
„Nigdo mii nebude pomahááť, ja sám!" snažil sa artikulovať šerif a tackavo prešiel k rebríku pričom sa 2-krát potkol a raz šmykol.
„Si si istý, že tam chceš ísť sám?" spýtal sa Henry, ale John si ho nevšímal. „Dobre tak vylez a my ti podáme ozdoby. Vylez po tomto rebríku," Henry mu pristavil rebrík k budove a zatriasol ním.
„Ale na ktorý mám vyliezzť, vidím tu ašš žtyri!" zakričal John.
„John, je tu len jeden, radšej tam nelez ja to urobím," ponúkol sa zbrojár.
„Né! Nigdo nepomahať! Ja sáám," povedal šerif a chytil sa rebríku. Všetci sa naňho pozerali s obavami no šerif vyliezol až na strechu a snažil sa chytať venčeky, svetielka a ostatné veci, ktoré mu podávali občania. Keď zavesil aj posledný vianočný ozdobený konárik tak sa chystal dole rebríkom, no hneď ako naň stúpil sa skýblil dolu a spadol do snehu hlavou dole. Pomohli mu a vytiahli ho a on im s vďakou podával ruku. Keď ozdobili aj veľký vianočný stromček pred radnicou, spoločne si zaspievali koledy a rozišli sa domov. Henry radšej odviedol Johna domov a potom sa mu prihovoril.
„Vidíš to? Všetci si so vzájomnou pomocou tento deň dokonca užili aj keď si ich tak dirigoval a teraz môžme ísť pokojne spať. Dobrú noc John," povedal Henry.
„Dobrú Henry a dobrú aj tebe zlatko," povedal šerif a Henry sa otočil a videl, ako John zakrýva v posteli aj poloprázdnu fľašu whiskey, tak zakrútil očami so slovami „Pane bože, ak to takto pôjde ďalej tak na zajtrajšom love moriakov s najväčšou pravdepodobnosťou netrafí moriaka, ale guvernéra," Henry prišiel k svojmu baru, v ktorom zhasol aj poslednú sviečku a ani si nevšimol, že mu v bare nevisia ozdoby ale prázdne fľašky od whiskey... čo dodať... John sa poobede trošku nudil no tie fľaše sú v pohode, horšie bude keď Henry uvidí ten obhorený barový pult, ktorý sa stal obeťou šerifovho neúspešného pokusu zapáliť sviečky, pričom v jednej ruke držal fľašu ústa mal plné whiskey a keď zapálil zápalku tak sa začal dusiť a vyprskol to všetko pred seba, čím vytvoril pekný plameňomet. Čo už, aj také sa stáva...
Prajem Vám Veselé Vianoce a Šťastný Nový Rok ;)
Kto by našiel chybu, nezhodu alebo iný problém, tak mi to prosím nahláste, aby sa to dalo ešte zmeniť. Písal som to trochu narýchlo, keďže sa bojím, že nebudem mať ďaľšie dni čas, ale dúfam, že sa bude aspoň trochu páčiť ;)