DeletedUser
Hosť
Výzdoba westernového mestečka
Výzdoba westernového mestečka
Bolo akurát obyčajné, všedné decembrové ráno a Henry Walker sa akurát prebúdzal zo spánku. Snívalo sa mu o krásnom dievčati, ktoré včerajší večer s radosťou obsluhoval spoza baru a popri tom „sem-tam“ hádzal po nej očkom. Na zopár minút si sadol na okraj postele, trošku sa zasnil do spomienok na večer plný vzrušenia, bo do salónu okrem starých štamgastov a kšeftárov nechodil skoro nik a absenciu nežnejšieho pohlavia bolo na Henrym očividne vidieť. Jediná Mária, ktorú Henry zamestnával na prilákanie zákazníkov, zvyšovala priemer návštevnosti dám a slečien do baru, teda keď prišla návšteva v podobe mladej slečny, barman hneď spozornel a zasvietili mu oči radosťou.
Po chvíľke snenia a spomínania sa postavil a začal robiť rutinne zaužívané činnosti, ako je oblečenie sa a príprava baru na príchod prvých hostí. Zišiel dole schodmi a začal upravovať nábytok po včerajšej bitke pri pokri. John Trickster, známy podvodník, minulú noc neodolal pozvaniu na zopár pohárikov whiskey a ako tak popíjal pri hraní pokru, nešťastnou náhodou ukázal karty ukryté v rukáve od saka a hneď bol dôvod na bitku. Našťastie už bola neskorá nočná hodina, tak v salóne neostalo veľa ľudí, no aj tých zopár pokrových nadšencov na poriadny neporiadok po bitke stačilo. Karty boli rozhádzané na všetky svetové strany, tak isto aj črepy z fliaš od whiskey. Henry mal o zábavu na pár hodín postarané. Dúfal, že aspoň Mária, tanečnica, dorazí skôr a príde mu pomôcť, no spomenul si, že ho včera prosila o deň voľna, že musí vyzdobiť matkin dom, keďže už bola staršieho veku a potrebovala pomoc s výzdobou a prípravou domu na sviatky. Všetko ostalo na starom barmanovi, ktorému, chudáčiskovi, už tiež dochádzali sily. Predsa len svoje najlepšie roky mal už za sebou.
Konečne doupratoval bar a šiel otvoriť dvere, nech sa prípadní smädlivci môžu ísť napiť najkvalitnejšej whiskey v okolí hneď z rána. A čoby nie, o pár minút prišiel starý, ale zato uznávaný šerif Fitzburn, ktorý bol v salóne známy ako stály zákazník. V poslednom čase už poriadne ani šerifa nerobil. Živilo ho len to, že vyhľadával mladých lovcov odmien so sebevražednými sklonmi a odvahou za štyroch, čo sa neboja pre odmenu za ulovenie banditu riskovať ba aj svoj vlastný život. Vždy sedel so svojim pohárikom a pozeral von z okna, no tento ráz si sadol na opačnú stranu a na oblok sa ani nepozrel. Namiesto toho zamyslene hľadel na bar. Henrymu to nedalo a oslovil ho slovami: „John, stalo sa niečo?“ Šerif stále zamyslene pozeral a nevyzeralo to tak, že by barmanove slová aj vnímal, ale opak bol pravdou. Po chvíli ticha povedal utrápeným hlasom, z ktorého bolo jasne cítiť všetky pocity, ktoré akurát prežíva, slová: „Blíži sa dostavník s generálom. Áno, Wilfried Scott, Wilfried Scott sa blíži...Za hodinu je tu...“ Walker sa prekvapene pozrel na šerifa, bo o tejto novinke ešte nepočul. Chvíľu mlčal, no nakoniec sa odhodlal na otázku: „Je aspoň mesto vyzdobené? Vianoce sú predo dvermi a predsa nemôžeme nechať mesto nevyzdobené, nie? Sú pripravení ľudia na uvítanie?“ Fitzburn sa už chystal odpovedať, že ani jedno z toho nieje hotové, ale v tom vbehol do salónu malý chlapec menom Bob a bol veľmi rozrušený a zadýchaný, bo dobehol akurát z radnice so správou od mestského radcu a zástupcu starostu v jednej osobe – bol ním Frank Landers. Henry a John chvíľku počkali, kým sa Bob trošku vydýcha, no boli veľmi zvedaví, s akou správou Bob prichádza. Bob začal hovoriť: „Frank dostal telegram so správou, že sa generál ešte zdrží v mestečku Tombstone.“ Henrymu chlapec s touto správou vyčaroval úsmev na tvári. Hneď si uvedomil, že majú čas naviac, teda by mohli stihnúť mestečko vyzdobiť a pripraviť sa na príchod Wilfrieda Scotta.
Poprosil Boba, či neoznámi v každom dome, že generál príde neskôr a že majú urýchlene vyzdobiť svoj dom a keď budú hotoví, tak majú pomôcť susedom s prípravami. Chlapec sa ihneď rozbehol von zo salóna. Barman ihneď opustil svoje miesto za barom a vydal sa hore schodmi. Šerif, ktorému zvyčajne trvá dlhšiu dobu opustenie pohárika s whiskey, tentoraz vyskočil a plný odhodlania stihnúť vyzdobiť mesto skôr, než príde Wilfried, sa vydal k svojmu domu. Rýchlo otvoril skriňu s vianočnými ozdobami a vyložil tri krabice plné až po okraj. Vybral sa smerom k dverám, no v tom sa z neba začali sypať biele chumáčiky, ktoré pokrývali všetko naokolo ako biela prikrývka. Pousmial sa s v duchu si povedal: „Snežííí.“ Prehodil cez seba plášť a vyšiel von. Poskytol sa mu pohľad na rušné mesto, ktorého obyvatelia vášnivo ozdobovali svoje domovy, upravovali a dolaďovali detaily tak, aby všetko bolo čo najlepšie, keď príde generál Wilfried Scott do mesta. Pustil sa teda do ozdobovania aj on. Vytiahol zo škatule ozdoby a začal ich vešať sem a tam, potom ich zas zvesil, pozrel sa na to celé z diaľky a potom s pohľadom, z ktorého sa dalo jednoducho vyčítať, že prišiel na to, ako čo a kde povešať, sa pustil do aranžovania.
Medzitým sa henry v salóne vrátil z horného poschodia s plnou náručou ozdob a pustil sa do výzdoby aj on. Minul približne polovicu vianočných doplnkov, ktoré mal a v tom vošla Mária do baru. Dosť ho to prekvapilo, bo totiž v tento deň si vypýtala voľno a tak nečakal, že by do baru zavítala. Oslovila ho: „Henry, nepotrebuješ pomôcť? Ja som už dokončila výzdobu matkinho domu, tak ak by si potreboval pomôcť, som tu pre teba.“ Henry neváhal a ihneď odpovedal, že by sa mu pomoc zišla, bo vyzdobenie celého salónu je pre jedného človeka ozaj priveľa. Ihneď zobrala výzdoby a pomáhala s výzdobou.
Už boli skoro hotoví, len malý Bob ich vyrušil klopaním na oblok. Mária mu pribehla otvoriť, aby v tej zime neprechladol. Hneď ako sa dvere otvorili, zvolal: „Dostavník prichádza!“ Mária pustila na zem ozdoby a poprosila, či Bob nepomôže Henrymu s dokončením výzdoby, ona ževraj musí skontrolovať, ako je na tom zvyšok mesta.
Vyšla von a uvidela všetku tú nádheru. Všetko prikryté okúzľujúcim bielym práškom, ktorý padal z neba, všade naokolo pestrofarebné vianočné ozdoby, pobehujúci ľudia, ktorí sa pripravovali na uvítanie vzácneho hosťa. Stála v úžase pred touto nádherou. Ani v sne by si neodvážila predstaviť, že v takom krátkom čase môže nastať takáto zmena. Rada by sledovala toto krásne predstavenie aj naďalej, no striaslo ju od zimy, tak sa vybrala naspäť do baru trošku sa zohriať a prehodiť cez seba ďalší kožuch, nech sa pri privítaní generála z nej nestane ľadová socha.
Henry medzitým dokončil výzdobu a aj všetky detaily už stihol s Bobovou pomocou doladiť do dokonalosti. Vybral sa pred radnicu, kde stretol okrem iných aj usmievajúceho sa šerifa, ktorý bol tiež prekvapený rýchlosťou, akou sa podarilo obyvateľom dokončiť výzdobu.
Mária prišla chvíľku po Henrym a zvolali aj ostatných obyvateľov, nech prídu na námestie, ževraj dostavník je zopár minút od ich mesta.
Zrazu sa ozval zvuk cvalu a kolies. Všetci hneď vedeli, o čo ide. Zastal priamo pred radnicou, kde na námestí čakalo celé mestečko a radostne privítalo generála Wilfrieda Scotta, ktorý bol mierne zaskočený tým, ako vyzerá mesto. Henry ho ihneď pozval do salóna na whiskey – takéto pozvanie po dlhej ceste sa odmietnuť nedalo. Vybrali sa teda do baru, kde bol pripravený malý Bob s prekvapením pre hosťa. Ihneď, ako vošiel dnu, pristúpil k nemu a predal mu darček s informáciou, že ho má otvoriť až na štedrý deň a že je to spoločný dar od obyvateľov. Wilfried si zobral balíček a veľmi pekne a dvorilo zaň poďakoval. Ďalej už neotáľali a vo vyzdobenom salóne sa zabávali do skorého rána.
Od príchodu tohto vzácneho hosťa sa stalo v tomto malebnom mestečku vyzdobovanie svojich domov pred Vianocami zvykom a vždy vo vianočnom období prichádzali mnohí zvedavci na návštevu, aby si tu nádheru, o ktorej sa hovorí každý rok na celom Divokom Západe, prišli pozrieť zaživo.
ánko
prosím, komentujte
7780 znakov ;)
Výzdoba westernového mestečka
Bolo akurát obyčajné, všedné decembrové ráno a Henry Walker sa akurát prebúdzal zo spánku. Snívalo sa mu o krásnom dievčati, ktoré včerajší večer s radosťou obsluhoval spoza baru a popri tom „sem-tam“ hádzal po nej očkom. Na zopár minút si sadol na okraj postele, trošku sa zasnil do spomienok na večer plný vzrušenia, bo do salónu okrem starých štamgastov a kšeftárov nechodil skoro nik a absenciu nežnejšieho pohlavia bolo na Henrym očividne vidieť. Jediná Mária, ktorú Henry zamestnával na prilákanie zákazníkov, zvyšovala priemer návštevnosti dám a slečien do baru, teda keď prišla návšteva v podobe mladej slečny, barman hneď spozornel a zasvietili mu oči radosťou.
Po chvíľke snenia a spomínania sa postavil a začal robiť rutinne zaužívané činnosti, ako je oblečenie sa a príprava baru na príchod prvých hostí. Zišiel dole schodmi a začal upravovať nábytok po včerajšej bitke pri pokri. John Trickster, známy podvodník, minulú noc neodolal pozvaniu na zopár pohárikov whiskey a ako tak popíjal pri hraní pokru, nešťastnou náhodou ukázal karty ukryté v rukáve od saka a hneď bol dôvod na bitku. Našťastie už bola neskorá nočná hodina, tak v salóne neostalo veľa ľudí, no aj tých zopár pokrových nadšencov na poriadny neporiadok po bitke stačilo. Karty boli rozhádzané na všetky svetové strany, tak isto aj črepy z fliaš od whiskey. Henry mal o zábavu na pár hodín postarané. Dúfal, že aspoň Mária, tanečnica, dorazí skôr a príde mu pomôcť, no spomenul si, že ho včera prosila o deň voľna, že musí vyzdobiť matkin dom, keďže už bola staršieho veku a potrebovala pomoc s výzdobou a prípravou domu na sviatky. Všetko ostalo na starom barmanovi, ktorému, chudáčiskovi, už tiež dochádzali sily. Predsa len svoje najlepšie roky mal už za sebou.
Konečne doupratoval bar a šiel otvoriť dvere, nech sa prípadní smädlivci môžu ísť napiť najkvalitnejšej whiskey v okolí hneď z rána. A čoby nie, o pár minút prišiel starý, ale zato uznávaný šerif Fitzburn, ktorý bol v salóne známy ako stály zákazník. V poslednom čase už poriadne ani šerifa nerobil. Živilo ho len to, že vyhľadával mladých lovcov odmien so sebevražednými sklonmi a odvahou za štyroch, čo sa neboja pre odmenu za ulovenie banditu riskovať ba aj svoj vlastný život. Vždy sedel so svojim pohárikom a pozeral von z okna, no tento ráz si sadol na opačnú stranu a na oblok sa ani nepozrel. Namiesto toho zamyslene hľadel na bar. Henrymu to nedalo a oslovil ho slovami: „John, stalo sa niečo?“ Šerif stále zamyslene pozeral a nevyzeralo to tak, že by barmanove slová aj vnímal, ale opak bol pravdou. Po chvíli ticha povedal utrápeným hlasom, z ktorého bolo jasne cítiť všetky pocity, ktoré akurát prežíva, slová: „Blíži sa dostavník s generálom. Áno, Wilfried Scott, Wilfried Scott sa blíži...Za hodinu je tu...“ Walker sa prekvapene pozrel na šerifa, bo o tejto novinke ešte nepočul. Chvíľu mlčal, no nakoniec sa odhodlal na otázku: „Je aspoň mesto vyzdobené? Vianoce sú predo dvermi a predsa nemôžeme nechať mesto nevyzdobené, nie? Sú pripravení ľudia na uvítanie?“ Fitzburn sa už chystal odpovedať, že ani jedno z toho nieje hotové, ale v tom vbehol do salónu malý chlapec menom Bob a bol veľmi rozrušený a zadýchaný, bo dobehol akurát z radnice so správou od mestského radcu a zástupcu starostu v jednej osobe – bol ním Frank Landers. Henry a John chvíľku počkali, kým sa Bob trošku vydýcha, no boli veľmi zvedaví, s akou správou Bob prichádza. Bob začal hovoriť: „Frank dostal telegram so správou, že sa generál ešte zdrží v mestečku Tombstone.“ Henrymu chlapec s touto správou vyčaroval úsmev na tvári. Hneď si uvedomil, že majú čas naviac, teda by mohli stihnúť mestečko vyzdobiť a pripraviť sa na príchod Wilfrieda Scotta.
Poprosil Boba, či neoznámi v každom dome, že generál príde neskôr a že majú urýchlene vyzdobiť svoj dom a keď budú hotoví, tak majú pomôcť susedom s prípravami. Chlapec sa ihneď rozbehol von zo salóna. Barman ihneď opustil svoje miesto za barom a vydal sa hore schodmi. Šerif, ktorému zvyčajne trvá dlhšiu dobu opustenie pohárika s whiskey, tentoraz vyskočil a plný odhodlania stihnúť vyzdobiť mesto skôr, než príde Wilfried, sa vydal k svojmu domu. Rýchlo otvoril skriňu s vianočnými ozdobami a vyložil tri krabice plné až po okraj. Vybral sa smerom k dverám, no v tom sa z neba začali sypať biele chumáčiky, ktoré pokrývali všetko naokolo ako biela prikrývka. Pousmial sa s v duchu si povedal: „Snežííí.“ Prehodil cez seba plášť a vyšiel von. Poskytol sa mu pohľad na rušné mesto, ktorého obyvatelia vášnivo ozdobovali svoje domovy, upravovali a dolaďovali detaily tak, aby všetko bolo čo najlepšie, keď príde generál Wilfried Scott do mesta. Pustil sa teda do ozdobovania aj on. Vytiahol zo škatule ozdoby a začal ich vešať sem a tam, potom ich zas zvesil, pozrel sa na to celé z diaľky a potom s pohľadom, z ktorého sa dalo jednoducho vyčítať, že prišiel na to, ako čo a kde povešať, sa pustil do aranžovania.
Medzitým sa henry v salóne vrátil z horného poschodia s plnou náručou ozdob a pustil sa do výzdoby aj on. Minul približne polovicu vianočných doplnkov, ktoré mal a v tom vošla Mária do baru. Dosť ho to prekvapilo, bo totiž v tento deň si vypýtala voľno a tak nečakal, že by do baru zavítala. Oslovila ho: „Henry, nepotrebuješ pomôcť? Ja som už dokončila výzdobu matkinho domu, tak ak by si potreboval pomôcť, som tu pre teba.“ Henry neváhal a ihneď odpovedal, že by sa mu pomoc zišla, bo vyzdobenie celého salónu je pre jedného človeka ozaj priveľa. Ihneď zobrala výzdoby a pomáhala s výzdobou.
Už boli skoro hotoví, len malý Bob ich vyrušil klopaním na oblok. Mária mu pribehla otvoriť, aby v tej zime neprechladol. Hneď ako sa dvere otvorili, zvolal: „Dostavník prichádza!“ Mária pustila na zem ozdoby a poprosila, či Bob nepomôže Henrymu s dokončením výzdoby, ona ževraj musí skontrolovať, ako je na tom zvyšok mesta.
Vyšla von a uvidela všetku tú nádheru. Všetko prikryté okúzľujúcim bielym práškom, ktorý padal z neba, všade naokolo pestrofarebné vianočné ozdoby, pobehujúci ľudia, ktorí sa pripravovali na uvítanie vzácneho hosťa. Stála v úžase pred touto nádherou. Ani v sne by si neodvážila predstaviť, že v takom krátkom čase môže nastať takáto zmena. Rada by sledovala toto krásne predstavenie aj naďalej, no striaslo ju od zimy, tak sa vybrala naspäť do baru trošku sa zohriať a prehodiť cez seba ďalší kožuch, nech sa pri privítaní generála z nej nestane ľadová socha.
Henry medzitým dokončil výzdobu a aj všetky detaily už stihol s Bobovou pomocou doladiť do dokonalosti. Vybral sa pred radnicu, kde stretol okrem iných aj usmievajúceho sa šerifa, ktorý bol tiež prekvapený rýchlosťou, akou sa podarilo obyvateľom dokončiť výzdobu.
Mária prišla chvíľku po Henrym a zvolali aj ostatných obyvateľov, nech prídu na námestie, ževraj dostavník je zopár minút od ich mesta.
Zrazu sa ozval zvuk cvalu a kolies. Všetci hneď vedeli, o čo ide. Zastal priamo pred radnicou, kde na námestí čakalo celé mestečko a radostne privítalo generála Wilfrieda Scotta, ktorý bol mierne zaskočený tým, ako vyzerá mesto. Henry ho ihneď pozval do salóna na whiskey – takéto pozvanie po dlhej ceste sa odmietnuť nedalo. Vybrali sa teda do baru, kde bol pripravený malý Bob s prekvapením pre hosťa. Ihneď, ako vošiel dnu, pristúpil k nemu a predal mu darček s informáciou, že ho má otvoriť až na štedrý deň a že je to spoločný dar od obyvateľov. Wilfried si zobral balíček a veľmi pekne a dvorilo zaň poďakoval. Ďalej už neotáľali a vo vyzdobenom salóne sa zabávali do skorého rána.
Od príchodu tohto vzácneho hosťa sa stalo v tomto malebnom mestečku vyzdobovanie svojich domov pred Vianocami zvykom a vždy vo vianočnom období prichádzali mnohí zvedavci na návštevu, aby si tu nádheru, o ktorej sa hovorí každý rok na celom Divokom Západe, prišli pozrieť zaživo.
ánkoprosím, komentujte
7780 znakov ;)
