Výzdoba westernového mestečka : Daredewil
Tak a je to tu
23. december... To bolo napísané na kalendári ktorý visel nad Henryho barovým pultom.
-„Ale no tak ľudia.. Nechcite ma vytočiť!! Je 23 ešte nemáme ani len stromček v bare.“ namosúrene oznámil Henry.
-„Ale... hik.. Veď sú tu ...hik... Samé.. hik.. svetielka.. Všade dookola.. hik...“ viac zo seba šerif dostať nevedel.
-„Áno jasné a nad hlavou sa ti vznáša anjel John, naozaj by sme mali spraviť poriadnu výzdobu. “ pridala sa do reči Mária.
-„Waupee, ty nepovieš nič?“.
Waupee rozmýšľal až mu vyskakovali žily na čele čo k dlhým vlasom veľmi nepasovalo, ale keďže verili, že ho trafí nejaká dobrá myšlienka, nechali ho tak.
Henry nalial Márii whisky, na čo John reagoval dosť hlasným odgrgnutím.
-„A ja nedostanem??“ Pozrel na Henryho jedným okom, zatiaľ čo druhé lietalo po celom bare.
-„No to určite už len to mi chýba aby si sa sťal ešte viac ako si.“
Henry a Mária vypili svoju whisky a ďalej premýšľali, ako by mohli svoje mesto vyzdobiť, keďže Vianoce oslavovali po prvý krát. Mesto ešte nedostalo všetok potrebný tovar a keďže nebolo poriadne dostavané, prvoradý bol materiál a toho bolo veľmi málo.
-„Ak teda chceme ozdobiť naše mesto, musíme si nejaké tie ozdôbky vyrobiť.“ Došiel Henry k záveru.
-„Ale ako? Nemáme tu žiadneho skúseného sklára, ktorý by vyrobil všetky tie krásne sklené guľôčky. A ak by tu aj nejaký bol, nemá na to dosť náradia.“ Vyviedla ho Mária z omylu.
-„Preboha načo... hik... je vám toľko svetielok..hik.. Veď už ...hik... teraz je ich tu toľko.. hik..., že ledva...hik... vidím na oči.“
-„A čo takto zobrať obyčajné fakle a vložiť ich do sklenených gúľ aby nezhasli? “ trafilo čosi Waupeeho.
-„Jasné, prečo ma to hneď nenapadlo. Veď tu pod pultom mám asi päťsto sklenených gúľ a fakle nebudú problém...“ premeral si Henry divným pohľadom Waupeeho.
-„To si nevymyslel nič lepšie?“
-„A čo..hik... nechať to tak.. hik... ako to je... hik. Veď už aj ....hik tak tu ....hik...máme toľko žiary... hik... že nevidím na oči.“ zamrmlal šerif spod stola.
-„To bude tým, že obidve ti idú na inú stranu.“ Uzavrel debatu s Johnom Henry.
-„Alebo by sme mohli všetkých opiť a videli by toľko svetiel ako John..“ nahlas uvažovala Mária.
-„Áno a kde zoberiem toľko whisky? “
-„A čo takto požiadať ľudí, aby doniesli všetky ozdoby, čo majú a tak ozdobím strom?“ ozval sa Waupee ktorý medzitým znovu upadol do myšlienkového tranzu.
-„To je...hik.. nápad.. pobrať všetkým chľast ...hik.. a vypiť to... hik na oslave.. hik... . Super nápad“ ozvalo sa znovu spod stola.
-„Ale sklapni už a choď sa vyspať. A Waupee, tento nápad je už lepší. Henry choď to oznámiť ľuďom a John... Ty sa choď vyspať.“ Ukončila debatu Mária.
-„Jasné ...hik.. idem chľastať...hik...super nápad.“
O dve hodiny sa všetci obyvatelia zišli pred radnicou aby pozbierali všetky ozdoby. Zo začiatku to nevyzeralo bohvieako, skoro polovica ľudí nemala vôbec nič. Zvyšok priniesol nejaké tie sviečky, svetielka, ale hlavne, jeden z nových obyvateľov priniesol veľkú žltú hviezdu a vtedy to všetkých napadlo..
-„Veď my nemáme stromček!!!!“ Zvresklo jednohlasne asi dvadsať ľudí. To sa zrejme nepáčilo Johnovi, keďže od strachu spadol zo suda na ktorom sedel a teraz sa váľal v snehu a snažil sa otočiť na nohy aby sa mohol postaviť, ale nedokázal ani len mrknúť okom nieto ešte otočiť sa, takže tam ostal ležať a snažil sa pokračovať v pití poležiačky. Ani to nebolo veľmi reálne a tak sa čoskoro začal dusiť, ale nechajme Johna a vráťme sa späť k ozdobám. Keďže deti vedeli, že pod stromček dostanú darčeky, tak neprestali plakať, pokiaľ ich dospelí neuistili, že ozdobia ten stromček, ktorý stojí vedľa nich. Lenže naskytol sa jeden problém. „Ten“ stromček dosahoval výšku neuveriteľných 105 centimetrov, ale stačilo to nato, aby sa deti utíšili a aby Waupee mohol odísť do lesa hľadať nejaký vhodný stromček.. Keď aj s tromi ďalším chlapmi z mesta odišiel, Henry sa vrátil k ozdobám. Našťastie zvyšok ľudí mal doma dostatok ozdôb a celé mesto, stromček a ešte aj na ozdobenie baru. Všetky deti si do rúk nabrali „tie krásne svietiace veci“ a rozbehli sa po celom meste. Vešali ozdoby všade, kde im to prišlo vhod. Niektoré ozdoby boli umiestnené pekne, napríklad na dverách radnice, ale niektoré veľmi nie, napríklad sviečka vo válove v mestskej stajni, alebo tá, medzi fľaškami v Henryho bare. Tá sa nepáčila nikomu, okrem Johna pochopiteľne. Ten bol od radosti, že mu niekto vyzdobil najobľúbenejšiu časť mesta, celý bez seba. Keď deťom došli sviečky, všetky sa zišli pred radnicou a spolu s dospelými sa vybrali rozvešať reťaze. Niektorí z nich skúsili zavesiť reťaz na policu s whisky aby si spriatelili šerifa, lenže pri tom omylom drgli do jednej z desiatok fliaš a tá sa s rachotom premenila na kaluž dobrého alkoholu. John neváhal, vytiahol kolt a išiel si ochraňovať, čo mu právom patrí. Pri tom utrpeli zranenia s následkom smrti ešte tri ďalšie fľaše. John odfúkol dym z koltu a rýchlo utekal so slamkou v ústach zachrániť, čo sa dalo. V tom mu napadlo, že by možno mohol vyskúšať zbehnúť do podkrovia a presakujúci chľast skúsiť zachytiť do vedra. Keď prišiel k schodom a uvidel tých dvadsať schodov až sa mu zatočila hlava.
-„Preboha kto...hik.. to budoval?“ opýtal sa sám seba šerif, keď nenašiel zábradlie. Nakoniec si s tým nemusel robiť starosti keďže sa šmykol hneď na prvom schode a dole sa dostal v neforemnej kôpke. Podobal sa na hŕbu špinavého prádla, na ktorú sa niekto zvysoka vykašľal. Čuch ho zaviedol až k miestu kde presakovali Johnove mláčky šťastia. Položil pod ne lavór a sadol si na mech s kukuricou. Aspoň si myslel, že je to kukurica. Z omylu ho vyviedlo čosi ostré, na čo si sadol. Keď odhodil všetky plachty, tak nevedel uveriť vlastným očiam.
Na námestí zatiaľ všetci čakali na Waupeeho s chlapmi, ktorí sa nie a nie vrátiť z výpravy z lesa.
-„Tak kde je? To je taký problém nájsť jeden stromček?“ vypytoval sa Henry.
-„Možno sa len niekde zdržali“ snažila sa vniesť do ťažkej situácie dobrú náladu Mária. „Možno našli taký veľký stromček, že ho nevládzu doniesť.“
-„Áno to ur...“. PRÁÁÁSK!! Prerušila ho rana zo zrejme veľmi kvalitnej brokovnice. V tom sa zjavil Waupee a jeho traja spoločníci. Vlastne už len dvaja, lebo jeden z nich to dostal kým dobehli do mesta.
-„Skryte sa!!!“ kričal Waupee hlasom mŕtvoly „Prepadli nás po ceste utekajte do svojich domov.“
-„No poďte vy krysy“ s úsmevom na tvári a koltmi v ruke vrieskal vodca banditov.
Úsmev z tváre mu zotrel John s fľašou v jednej ruke a stromčekom, napoly zabalenom v handrách. Zhodil na zem stromček, opatrne položil fľašu, vytiahol kolty a začal strieľať všetko, čo sa pohlo, vrátane veveričiek a vetrom kolísaných sviečok. Banditi sa s krikom pobrali kade ľahšie, čiže smerom od Johna, ktorý ešte pálil päť minút, aj keď náboje mu došli po druhej veveričke. Ľudia pre istotu ešte chvíľu počkali a potom sa začali zberať pred radnicou znovu.
-„Tento stromček som usilovne hľadal v podkroví Henryho baru.“ Hrdo oznámil John, aj keď my vieme, ako to bolo. Stromček pomaly postavili do diery, ktorá bola vykopaná v priebehu zopár sekúnd. Potom sa pustili do ozdobovania. Ešte im zostalo zopár ozdôb, ale nebolo toho veľmi veľa. Johnov nápad zavesiť tam aj tie dve veveričky veľmi neuspel a tak sa museli uspokojiť s tým, čo ostalo. Ani ďalší jeho nápad, že by stromček ovešali fľašami od whisky sa veľmi neuchytil, ale nakoniec mu dovolili aspoň zavesiť hviezdu na vrchol stromčeka. Návrh na zviazanie piatich fľašiek do tvaru hviezdy tiež neprešiel a tak tam zavesil tú hviezdu, ktorú doniesol jeden z obyvateľov mesta. Potom si všetci okrem Johna išli poľahať. Ten sa vraj ide pripraviť na zajtrajšok. Nahlas to nikto nepovedal, ale každému bolo jasné, že ešte stiahne jednu whisky a zachrápe ako tchor a, že smrdieť tiež rovnako. Hlavne, že celé mesto stihli ozdobiť a pripraviť ho na príchod muža v červenom.
ripravím ti pohár mlieka a tanier čokoládových sušienok, aby si pri ceste k ostatným deťom nebol hladný a smädný.
