Chcel by som Vám porozprávať príbeh, ktorý sa určite týka aj Vás, a taktiež v ňom máte určitú úlohu. Písal sa rok 1976, áno určite sa teraz pýtate, ako v ňom môžte vystupovať, keď ste sa ešte niektorý ani nenarodili, alebo niektorý z vás ste ešte boli len malé bábätká, ale k tomu sa dostaneme. Ako som vravel, písal sa rok 1976, bol štedrý deň a na celom šírom svete, i v tej najnepoznanejšej krajine, i na najmenej poznaných miestach, kolovala vianočná nálada.
V jednej nemenovanej dedinke, vychádzali ľudia z domov, pokochali sa nádherným dňom, a hneď sa pustili do zdobenia ulice. Muži si z pivníc a garáž, vytiahli zaprášené krabice s vianočnými ozdobami, kde našli aj staré vianočné pohľadnice, ale aj fotografie, na ktorých boli zachytené tie najkrajšie, ale i tie najzábavnejšie momentky, pri ktorých som i dokonca ja neudržal smiech. Takto v dobrej nálade si prisunuli rebrík k streche a pustili sa do zdobenia. Niektorým sa už sviečky pokazili, ale to nevadilo, lebo dobrý susedia im ihneď požičali svoje staré. Keď už mal niekto svoj dom ozdobený, nešiel si oddýchnuť, to nie. Takmer okamžite sa presunul k ďalšiemu domu a začal pomáhať tam. Medzitým ich dcéry zdobili vianočný stromček, a ich ženy varili polievku a vianočný punč. Hmmmm... tá vôňa, ihneď sa každému slinky zbiehali. Takže aj preto malých chlapcov vyhnali von sa sánkovať, stavať snehuliakov, alebo len tak si vyprávať, čo si myslia, že dostanú na Vianoce. Ani jedna ruka sa počas Štedrého dňa nezastavila. Až na dve. Tie dve patrili chudákovi bezdomovcovi, ktorý o hlade a v zime, trpel krčiac sa na ulici, v snahe prosiť okoloidúcich, či by mu aspoň na Štedrý deň neposkytli posteľ a jedlo. Ale nechcú. Zrazu sa s tváre každého človeka vytratila tá ochota pomáhať, tá štedrosť a vianočná milosť... zrazu sa v každom zjavil odpor a lakomosť. Úbohý bezdomovec chodil od domu k domu, porozprávať sa s rodičmi, prosil ich aspoň, či by sa nemohol vyspať, a dať si kúsok chleba, veď tak by si to Santa Claus, želal. Aby si každý pomáhal. Ale hneď ako spomenul tie slová "Santa Claus", nejediný muž sa pustil do smiechu.
" Chodte mi s tým niekam, len mi nevravte že naňho veríte! Haha! "
" Áno verím, a mali by ste aj Vy! "
" Vypadnite! "
No bezdomovec neľutoval seba. Ľutoval týchto ľudí, že ako mohli prestať veriť v niečo, tak skutočné, v niečo tak čarovné, bez čoho Vianoce nie sú pravými Vianocami. V nádeji, prišiel za malými chlapcami, ktorý si práve stavali snehuliaka a kade tade mu pripínali gombíky, ruky, nosy... pravdepodobne vytvárali asi nejakého snehuliako-muntata, pri ktorom sa bezdomovec neubránil úsmevu. Spýtal sa ich, či veria v Santovi. Chlapci sa hlasite zasmiali a povedali:
" My už sme veľký ujo, neveríme v niečo čo neexistuje. " V tom bezdomovcovi a aj Santovi puklo srdce. Áno počuli ste dobre, aj Santovi. Santa Claus po celý čas sledoval bezdomovca, a keď počul, keď videl, že nikto, takmer nikto neverí v jeho, tak sa nebránil slzám. Do hlavy mu stúpol hnev a rozhodol sa že už žiadne darčeky roznášať nebude! Avšak, zo slzami v očiach, ďalej sledoval bezdomovca, ktorý chodil k jednému domu, k druhému, a stále počúval odmietnutia a hlasité smiechy, kým nenarazil jeden menší domček, pravdepodobne dom menej bohatých ľudí. Pristúpil k domu všimnúc si že dom vôbec nie je ozdobený, zaklopal na dvere. Otvoril mu starší muž. Bezdomovec zase, už po stý krát sa spýtal na otázku. Nečakal, že ľudia ktorý majú málo jedla len pre seba, sa budú deliť s niekym akým je on. No neuveriac, starý muž ho pozval s radosťou k sebe, poskytol mu jedlo, posteľ a na Štedrý večer, keď sa chystali večerať. Bezdomovec predniesol malý príhovor:
" Rok po roku, ľudia prestavajú veriť v tento nádherný deň, dokonca i malé deti neveria v Santovi Clausovi. Určite sa na nás pozerá a nepáči sa mu, že ľudia z neho robia rozprávku. Ale mal by vedieť, že v tej hŕstke ľudí sa vždy nájde človek, ktorý bude veriť, takisto ako ja, lebo ja budem mať pre neho vždy miesto vo svojom malom srdci. "
Po tomto sa Santa neubránil slze, ihneď hnev vypustil a rozosmial sa a prešiel do dielne k malým elfom, povedal všetkým nech zase začnú robiť hračky, nech sa veselia! Nech spievajú! Dokonca sám zaspieval zopár veršov, len nech sa pracuje elfom lepšie. Ako ubiehali minúty, sekundy. Santa si pripravoval sane. Pozeral na hodinky a Joj! 23:59, za minútu polnoc, ihneď bežal do svojej pracovne. A hneď ako odbila polnoc, buchol na zvonec a všetko na zemi sa zrazu zastavilo. Dokonca i čas. Čakalo ho veľa hodín, kým poroznášal všetky darčeky, a tých bolo tento rok veru veľa! Potom ráno, keď sa bezdomovec zobudil, našiel starého muža pod stromčekom ako s úsmevom rozbaľuje darčeky. No bezdomovec si tam nenašiel nič. Ani jeden darček, ani jedna škatuľka s jeho menom, avšak na krbe ležal list. Zobral ho do ruky a bolo tam napísané Od Santa Clausa. Starý muž, by rád vedel čo mu Santa napísal. No nechcel vyzvedať a tak sa len zo smiechom tešil spolu s bezdomovcom.
O niekoľko rokov, keď starému bezdomovcovi prestalo biť srdce, ten istý muž, ktorý mu kedysi poskytol nocľah a večeru, v tom najkrajšom dni. Ten istý muž mu zariadil aj pohreb. Nikto iný mu na pohreb ani nešiel, a tak sa len skláňal nad jeho hrobom, v ruke držiac ten list, ktorý kedysi dostal. Poprial mu kľudný odpočinok a chcel mu hodiť ten list do hrobu. Avšak zvedavosti sa neubránil. Otvoril list, pozrel naň, a stála tam jedna veta:
Po mojej smrti, prevezmeš úlohu Santa Clausa, síce svoj život stratíš, ale nový, lepší život získaš.
S úsmevom tvoj Santa Claus
P.S: Ďakujem ti, za zachránené Vianoce
Starý muž sa rozžiaril, položil list do hrobu a začal sa smiať a tancovať. Veď on furt žije! Hahaha! A dodnes neprestával veriť v Santovi Clausovi, dokonca i mnoho ďalších veriť začalo. A teraz, keď je rok 2010, zajtra je Štedrý deň, ten bezdomovec, teraz už ho môžme nazývať Santa Claus, opäť prinesie veľa šťastia a darčekov, do každého príbytku, ale i tým ktorý ten príbytok nemajú! Vianoce sú len o Vás, každý kto verí v Santovi, prináša mu dobrú náladu a tá spôsobuje, že rozdáva viacej darčekov, takže neprestávajte veriť!
Určite sa teraz pýtate, odkiaľ toto všetko môžem vedieť? No predsa ja som ten bezdomovec! HAHAHA!
PRAJEM VÁM ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE 2010!
P.S: A nezabudnite sa ráno pozrieť pod stromček;), čakajú Vás tam veľa darčekov ale teraz už Šup! Šup do Postele!
